|
Piatok 16.9.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Pred dvoma dňami sme slávili Povýšenie svätého kríža. Pozoruhodné na kríži je, že nenecháva žiaden priestor pre kompromisy. Buď Kristus porazil hriech a smrť na kríži, alebo nie. Ak to urobil, máme vieru a nádej nielen na spasenie, ale aj na večný život. Ak to neurobil, potom nemáme nič. Ako si teda môžeme byť istí tým, v čo dúfame, a presvedčení o tom, čo nevidíme? To je otázka, na ktorú Pavol reagoval v dnešnom čítaní. Odpoveď spočíva vo vzkriesení. Kristus vstal z mŕtvych, čo je dôkazom, že porazil smrť. Zdá sa však, že niektorí Korinťania verili, že Kristus vstal z mŕtvych, no neverili vo všeobecné vzkriesenie pre všetkých veriacich. Inými slovami, verili, že zázraky sa dejú výnimočným ľuďom, ako boli proroci, alebo Ježišovi, ale nie obyčajným ľuďom. Pavol ich učil, že táto úroveň viery je poľutovaniahodná. A prečo by ľudia mali ľutovať tých, ktorí majú takúto úroveň viery? Pretože nemajú žiadnu osobnú nádej. Smrť je pre nich stále konečná a ich budúcnosť sa v ten deň končí. Zatiaľ čo Pavol a jeho nasledovníci žili so živou nádejou na večnú budúcnosť. Takže Pavol strávil s Korinťanmi toľko času, pretože mu ich bolo ľúto!
Problém Korinťanov bol pravdepodobne v ich gréckom racionálnom myslení. Grécki filozofi si mysleli, že tú konečnú pravdu možno objaviť rozumom a experimentom. Boli, dá sa povedať, vedeckí a to bola kultúra filozofov, ktorá v tých časoch ovplyvnila intelektuálnych Grékov. Žiaľ, rovnaké myslenie napĺňa mysle kritikov Ježiša aj dnes. Pravda je však iná. Duchovná pravda je zjavená, nie objavená. A existuje racionálny dôvod, prečo to tak musí byť. Neduchovný človek nemá žiadnu duchovnú skúsenosť, na ktorej by mohol založiť svoje myslenie. Bolo by hlúpe počúvať kritika, ktorý si sám priznáva, že nemá osobnú skúsenosť s vierou, ktorú kritizuje. Ježiš vedel, že duchovná pravda bola zjavená, nie vyvodená. A preto jednoduchí ľudia alebo malé deti mohli dostať niečo, čo múdri a vzdelaní nemohli. Korinťania sa potrebovali viac stať malými deťmi.
Ježiš cestoval a učil po dedinách a mestách. Nesprevádzali ho intelektuáli (múdri a vzdelaní ľudia, ako napríklad Zákonníci), ale rybári, vyberači daní a ďalší pracujúci ľudia. A ženy, ktoré pravdepodobne nikdy nedostali vzdelanie, ktoré bolo zvyčajne vyhradené pre chlapcov. Z toho vyplýva, že svoju vieru neprijali vzdelaním, ale zjavením priamo od Ježiša. Mali duchovné skúsenosti, na ktorých založili svoju vieru. Niektoré boli uzdravené a iné oslobodené od démonov. Bolo by múdre vypočuť si všetkých veriacich, ktorí majú na základe vlastného svedectva rozsiahle duchovné skúsenosti. A niet väčšej duchovnej skúsenosti ako Ježišova smrť, zostúpenie do pekla, aby porazil moc hriechu a smrti, vstanie z mŕtvych a potom vystúpenie do neba.
Tak koho budeš počúvať? Ak počúvaš Ježiša a počúvaš Pavla, zažiješ dnes šťastie a jasnú nádej pre zajtrajšok. A ak ti je ľúto druhých, ktorí žijú v temnote a beznádeji svojho racionálneho myslenia, potom sa môžeš modliť, aby Otec našiel spôsob, ako im zjaviť pravdu.
|
|
|
