Jeden alebo dva prvé verše z čítania z Exodu sú významné z jedného konkrétneho dôvodu. Tieto verše vysvetľujú slovami samotného Boha, prečo vyviedol Izraelitov z egyptskej krajiny. Ukazujú motív jeho srdca. Jeho cieľom bolo vysťahovať Izraelitov z „domu otroctva“. Chcel, aby bol jeho vyvolený ľud slobodný. A jeho cieľ sa nezmenil, stále chce, aby jeho vyvolení ľudia boli oslobodení z otroctva. Nie sme fyzicky zotročení, ale môžeme byť duchovne zotročení. To znamená, že nie sme schopní robiť dobré veci, ktoré chceme. Namiesto toho zistíme, že robíme práve že veci, ktoré nechceme. Nikto nás nenúti, aby sme sa tak rozhodli, takže niečo vo vnútri nášho vlastného srdca nás ženie k tomu, že robíme to, čo nechceme. Sme otrokmi pravidiel zapísaných do našich sŕdc, ale cieľom Boha Otca je oslobodiť nás prepísaním týchto pravidiel. Len včera som sa stretol s kamarátkou, ktorá si želala schudnúť počas lockdownu, ale namiesto toho pribrala. A keďže bola v izolácii, nemala nikoho, kto by ju nútil priberať, ani ju dokonca k tomu nik nepokúšal. To nutkanie vychádzalo z jej vnútra. V tomto rozmere svojho života nebola slobodná robiť to, čo chcela robiť.
Žalmista vedel, že Pánov zákon osviežuje jeho dušu; rozhodnutia Pánove potešujú jeho srdce; prikázania Pánove osvecujú jeho oči. Prečo? Pretože Pán má slová večného života. Žalmista mal večnú duchovnú perspektívu namiesto dočasnej fyzickej. Pravidlá v jeho srdci boli v súlade s pravidlami v Božom srdci.
A Ježiš vysvetľuje, ako môže tento proces zmeny prebiehať v podobenstve o rozsievačovi. Najprv popisuje miesto duchovného otroctva, ktoré zažíva človek, ktorý síce počuje Božie slovo, ale nechápe ho. Pravidlá v srdci tejto osoby umožňujú Zlému prísť a ukradnúť tie slová, ktoré boli zasiate do jeho srdca. Boh teda nemá povolenie meniť pravidlá, ktoré držia túto osobu v duchovnom otroctve. A všetci sme sa stretli s ľuďmi, ktorí odmietajú Božie slovo, keď ho počujú.
Ďalší človek prijíma Božie slovo vo svojej hlave s radosťou, ale iba dovtedy, pokiaľ mu to osoží v jeho fyzickom živote. Keď prídu fyzické ťažkosti, prejde na pravidlá v jeho srdci. Problém je v tom, že si neuvedomil, že keď jeho vôľa chce jednu vec, ale jeho srdce si vyžaduje inú voľbu, potom pravidlá v jeho srdci prevládnu nad jeho vôľou. Takže táto osoba je v duchovnom otroctve rovnako ako tá prvá.
Tretia osoba je ako tá druhá. Aj on prijíma Božie slovo do svojej hlavy s radosťou, ale iba pokiaľ nestojí v ceste jeho túžbam. Len čo je pokúšaný dobrými okolnosťami, potom pravidlá v jeho srdci majú prednosť pred Božím slovom. Je teda tiež v duchovnom otroctve.
Ale štvrtý človek slovo počuje, prijíma ho a rozumie mu. To znamená, že pozná jeho hodnotu, a tak si ho ukladá vo svojom srdci, kde vytláča pravidlá, ktoré tu predtým boli. Aj keď nastanú ťažkosti alebo dobré časy, stále dôveruje v Božie slovo, pretože je uložené ako pravda v jeho srdci. Nie sú tam žiadne svetské pravidlá, ktoré by premohli Božie slovo, pretože boli nahradené. A potom nám Ježiš hovorí o následkoch. Táto osoba prináša duchovné ovocie; to je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrota, láskavosť, jemnosť, vernosť a sebakontrola. A v jeho živote je veľa takéhoto ovocia. Táto osoba je slobodná. Chce konať Božiu vôľu a nič jej v tom nebráni.
Vypočujte si teda podobenstvo o rozsievačovi a nechajte Otca, aby vám dal svoje hodnoty, svoju pravdu a svoju spravodlivosť.
