Matúšov verš sa môže zdať nejasný, keď hovorí, že „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ Tieto slová napísal Matúš potom, čo Ježiš zomrel a bol vzkriesený. Je to napísané v minulom čase; Kristus to urobil. Matúš nehovorí, že Kristus nás uzdravuje práve teraz, takže jedného dňa budeme úplne zdraví. Ani nehovorí, že jedného dňa, keď sa dostaneme do neba, budeme úplne uzdravení. Nie! Vyhlásil, že Kristus nás už uzdravil. Teraz sme zdraví. Mnohí ľudia, najmä tí, ktorí sú fyzicky chorí, sú z tohto tvrdenia zmätení. Môžeme si predstaviť ich myslenie: „Ak ma Kristus uzdravil, prečo sa cítim chorý?“ Napriek tomu Matúš písal o svete tak, ako ho videl on. Mal zjavne inú perspektívu a svoju novú perspektívu sa naučil od samotného Krista. Čo môže byť tou novou perspektívou?
Myslím si, že Matúš hovorí o duchovnej chorobe. Nie že by fyzická choroba nebola dôležitá. Je naozaj dôležitá a Ježiš fyzicky uzdravoval a stále uzdravuje ľudí aj dnes. Dokonca vzkriesil ľudí aj z mŕtvych! Ale tieto činy nie sú večné. Aj Lazár, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, nakoniec zomrel. Duchovné uzdravenie nie je dôležitejšie, ale je trvalé. Trvá navždy. Takže pre tých, ktorí sú fyzicky chorí, odporúčam, aby ste sa na chvíľu zamerali na svoje duchovné zdravie. Môže to zmeniť váš život k lepšiemu, aj keď sa vaše okolnosti možno nezmenia.
Z duchovného hľadiska vidíme, že srdce dieťaťa je zatvrdené bolesťou a ťažkosťami, ktoré dieťa zažije. Sú doň vpísané pravidlá, ktoré udržiavajú ostatných v bezpečnej vzdialenosti; vytvárajú sa presvedčenia, že ostatní alebo možno ono samé je zlé. Hodnoty sú tiež poškodené. Nezávislosť, sila a moc sa stávajú dôležitejšími ako vzťahy, slabosť a pokora. Väčšina ľudí teda vyrastá so srdcom „siroty“; nedostali dostatočnú ochranu alebo zabezpečenie; a nevedia, že ich Otec miluje, takých akí sú. Snažia sa chrániť, starať sa o seba a získať si lásku. Ako napísal Jeremiáš: „Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?“ (Jeremiáš 17, 9). Srdce je klamlivé, pretože nám poskytuje vedenie založené na chybnom súbore pravidiel. A je rozjatrené, pretože sa samé nemôže zmeniť. Kto to môže pochopiť? Matúš poznal odpoveď na túto otázku. Kristus to môže pochopiť a aj to robí. Keď Ježiš zomrel na kríži, zaplatil za každý náš hriech. Už nie sme chorí. A keď mení naše srdcia, aby sa viac podobali jeho vlastnému, nachádzame sa v procese zotavovania. A keď sa uzdravia naše srdcia, tak ako sa uzdravilo Matúšovo srdce, uvidíme sa vtedy ako úplne zdraví.
Ježiš samozrejme mnohých ľudí uzdravil fyzicky, ale tieto činy označil za „znamenia“. Čoho sú to znamenia? Sú to fyzické a viditeľné znázornenia neviditeľnej duchovnej reality. Boh to vysvetlil Abramovi: „Choď v mojej prítomnosti a buď bez viny.“ To isté hovorí aj tebe a mne. Kráčame v jeho prítomnosti, pretože v sebe nosíme Ducha Svätého. A tak keď sa na nás Otec pozrie, vidí nás ako zdravých a ucelených, žiariacich ako svetlá v temnej generácii. To je to, čo vidí! Ale príliš často sa pozeráme na seba a na ostatných fyzickými očami, a nie duchovnými. Je čas otvoriť naše duchovné oči. „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych (fyzický svet bolesti a smrti) a bude ti svietiť Kristus!“ (Efezanom 5,14).
