Ježiš mal náročný deň. Uzdravil ženu, ktorá už krvácala dvanásť rokov, potom vzkriesil mladé dievča z mŕtvych. Vieš si predstaviť to nadšenie v zástupe? Nikto ešte nevidel ani nepočul o niečom takom. Má teraz namierené domov, na svoj zaslúžený odpočinok. Ale po ceste dvaja slepci započujú v dave, že Ježiš prechádza popri nich. Aká to len príležitosť! Zakričia: “Syn Dávidov”. Títo dvaja muži svojím výrokom deklarujú, že Ježiš je ten očakávaný Mesiáš. Možno sú fyzicky slepí, ale majú duchovný vhľad a tento vhľad prináša ovocie. Ježiš sa pýta, či veria; či majú vieru, že ich môže uzdraviť? Odpovedajú: “Áno”.  A podľa svojej viery sú uzdravení. (Nie každé uzdravenie, ktoré Ježiš vykonal si vyžadovalo vieru, ale toto áno.) Potom im povie, aby mlčali o svojom uzdravení. Vieš si predstaviť, že sa ti stane veľký zázrak a budeš to tajiť? Taktiež, ak si bol slepý a teraz vidíš, nevšimli by si to všetci na zmene tvojho životného štýlu? Možno im Ježiš nevraví, aby mlčali o tom zázraku, keďže bol neprehliadnuteľný, ale odvoláva sa na ich duchovný vhľad o tom, že je Mesiáš. 

Môžeme Ježiša požiadať, aby otvoril naše oči, aby sme videli, otvoril naše uši, aby sme počuli, a otvoril naše srdcia, aby zmäkli a prijali jeho lásku. Môžeme tiež poprosiť o vzrast vo viere.  Ale nemusíme tajiť našu premenu. Keď sa naše duchovné životy zmenia a sú plodnejšie, môžeme o tom vydať svedectvo (Zjv 12, 11).