Počas histórie ľudí na Blízkom východe v staroveku prebiehal neustály boj. Niektorí ľudia premenili púšť v dosahu rieky na bohaté a úrodné pláne, zbohatli na prácnom zavlažovaní, výstavbe a pestovaní. Ale títo robotníci neboli vojaci, takže ich spoločnosť vojensky slabla. Stali sa zraniteľnými oproti mocnejším susedným mestám, ktoré žili skôr z dobývania a drancovania ako z produkcie potravín. Medzitým iní kočovníci chovali zvieratá na chudobnejšej pôde. Mohli by tiež zbohatnúť, keby si mohli vziať tú úrodnú pôdu na pasenie svojich stád; a ich mladí muži boli väčšinou bojovníci. Snívali o napadnutí úrodných plání a zo dňa na deň silneli. Jedného dňa kočovníci vtrhli do plání, všetko zničili a nechali svoje zvieratá voľne sa pásť. Nemali však zručnosti, pracovníkov ani kultúru na údržbu zavlažovacích systémov. Úrodná pôda sa zmenila naspäť na púšť. Ich zvieratá potrebovali nové pastviny a nakoniec museli ísť ďalej. Nikto nebol v bezpečí a usadený. Muži z roviny sa obávali príchodu kočovníkov alebo útoku susedných miest. Dobyvateľské mestá vždy potrebovali novú korisť na podporu svojich armád. Kočovníci vždy hľadali alebo bojovali o čerstvé pastviny pre svoje stáda. Na nejaký čas mohli obsadiť dobrú pôdu, ale nedokázali si ju udržať.
Nahum hovoril o úžasnej budúcnosti pre ľudí na úrodných nížinách. Už by sa nemuseli báť ani kočovníkov, ani mocnejších susedných miest. Namiesto toho mohli vysádzať vinice a polia a nikto by ich neprepadol ani nezničil. Namiesto toho si mohli užívať ovocie vlastnej práce. Bola to naozaj dobrá správa a dôvod na veľkú nádej. Bolo by to ako splnený sen. Generácia po generácii Izraelitov, ktorí boli kedysi sami kočovníci, snívala o čase, keď budú uspokojené ich základné potreby. Boli by dobre živení a v bezpečí vo svojich vlastných zasľúbených krajinách.
Toto prorocké slovo Ježiš splnil, ale nie tak, ako mnohí ľudia očakávali. Splnilo sa to skôr duchovne než fyzicky. Krajiny sú metaforou jednotlivých ľudských životov. Púšť sa premení na úrodnú zem, ktorá prináša veľa ovocia Ducha Svätého. Ježiš je rieka života a púšť v našich srdciach mení na vinice a pšeničné polia. Kočovníci a susedné mocné mestá sú metaforami pre ničivé sily našich sebeckých chúťok a pokušení presadzovať seba. Ale už nebudeme otrokmi každého falošného pohodlia naokolo. Namiesto toho vezmeme svoj kríž a budeme nasledovať Ježiša. Svoj kríž berieme tak, že popierame svoje sebecké túžby. Každý, kto chce zachrániť svoj starý spôsob života, ho stratí; rovnako ako ľudia, ktorí obrábali svoje vlastné pozemky, ich stratili v prospech kočovníkov a susedných miest. Ale každý, kto bude bývať v tejto novej krajine, bude vlastniť vinice, ktoré nevysadil. To znamená, že každý, kto zahodí starý život v prospech nového života založeného na Ježišovej láske, bude mať život v hojnosti ako dar. Aký zisk je z materiálneho bohatstva, kde niet bezpečia ani nádeje? Alebo aký zmysel má niečo výmenou za šťastný a pokojný duchovný život plný viery, nádeje a lásky? Ježiš príde v sláve svojho Otca a dá každému podľa voľby jeho slobodnej vôle. Všetkým sirotám, ktoré si to želajú, ponúkne život milovaného Božieho dieťaťa. Ale niektorí z Ježišových nasledovníkov sú stále siroty; ešte sa nerozhodli usmrtiť svoje staré ja, ‚neokúsili smrť.‘ A ak zostanú nezmenení, uvidia Ježiša ako ustanoví svoje kráľovstvo, ale nebudú jeho súčasťou; nie preto, že by boli odmietnutí, ale preto, že sa nerozhodli ho prijať. Aké smutné pre nich. Ale aké šťastné je to pre nových obyvateľov kráľovstva. Máme pokoj a šťastie, ktoré nám nemôže vziať žiadna chúťka, pokušenie ani sebecká túžba.
A čo ty a ja? Každý deň máme pred sebou voľbu. To pozvanie je usmrtiť náš starý život a získať nový a lepší život. Je nejaká oblasť tvojho života, ktorá musí zomrieť, aby mohol vzniknúť nový a lepší život? Dovolíš Ježišovi priniesť nový život do nejakej časti tvojho života, ktorá je neplodnou púšťou? Voľba je na tebe a na mne. Vyberme si teda život.
