|
Piatok 9.4.2021
Liturgické čítania na dnešný deň
Čo robíš, keď je život ťažký? Kam zvykneš v zložitých okolnostiach uniknúť? Ako si dobíjaš baterky? Keď sme viedli duchovno-rekreačné stredisko a vyskytli sa ťažkosti, skryla som sa vo svojej izbe. Keď som bola mladšia, išla som sa plaviť, bola to moja vášeň, a trávila som čas v prírode. Jasne svietiace slnko, čistá modrá obloha a dobrý vietor mi vždy poriadne zdvihnú náladu, najmä ak som pri vode. Vnímam tú krásu a regeneračnú silu Božieho stvorenia. ,Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc?‘ (Žalm 121). Ako mladý človek som to nepochopila správne, pretože moje srdce bolo občerstvené na vidieku. Teraz viem, že je to Boh, kto je mojou pomocou a podporou, a môžem k nemu pristupovať oveľa priamejšie. Obzvlášť uctievanie je mojím napojením sa na neho.
Petrov únik bol cez rybolov; návrat do „normálneho“ života mu pomohol spracovať všetko, čo sa stalo. Bolo to to, čo poznal. Bolo to tam, kde sa cítil bezpečne. Nebolo to však plodné. Nebolo to tam, kde mal byť. Ježiš sa opäť zjavil svojim učeníkom, ale znovu ho nespoznali. Ježiš ich nazval „deťmi“, čo je podivné oslovenie pre dospelých mužov. Ale to bolo to, kým boli. A tým sme aj my. Ježišovo víťazstvo nad smrťou a hriechom obnovilo náš vzťah s Otcom a sme jeho deťmi.
Až keď učeníci chytili zázračný úlovok rýb, rovnako ako pri ich prvom stretnutí s Ježišom, Ján si uvedomil, kto je na brehu. Sú chvíle, kedy si uvedomuješ, že zažívaš opakovanú skúsenosť? Ak je to tak, je možné, že sa Ježiš snaží upútať tvoju pozornosť a hovoriť s tebou?
„Poďte“, povedal Ježiš a pozval ich na raňajky s chlebom a rybami. On je ten chlieb zlomený pre nás a on zabezpečil aj ryby, ktoré ulovili. Vidím v tom pozvanie spolupracovať s ním, keď učeníci zanechávajú lov rýb a stávajú sa rybármi ľudí.
Ježiš stále pozýva svojich bratov a sestry, svoje deti, aby prišli. Stretneš sa s ním pri ohni a budeš s ním zdieľať jedlo a budeš pri ňom?
|
|
