Daniel študoval spisy a uvedomil si, že vyhnanstvo Izraelitov trvalo už 70 rokov. To znamenalo, že prichádzal čas na zmenu okolností. Daniel reagoval modlitbou. Odvolával sa na Božiu dobrotu, uznal Božiu veľkosť a jeho úžasnú vernosť a milosrdenstvo. Vnímal aj Božiu spravodlivosť, zmiernenú jeho súcitom a odpustením. S Izraelitmi sa nezaobchádzalo tak, ako by si pre svoje hriechy zaslúžili.

Daniel následne uznal hriešnosť ľudí, pričom mal na mysli nielen svoje vlastné hriechy, ale hriechy všetkých. Volal k Bohu, vyznával hriechy a činil pokánie. Práve dnes som zažila situáciu, keď jeden z vnukov po tom, ako sa nevhodne správal, zamumlal uponáhľané „prepáč“. Niekedy sa správame rovnako, keď počas omše bezmyšlienkovito recitujeme úkon kajúcnosti. Daniel však Bohu vyjadroval hlboký zármutok a úprimnú ľútosť. Žalmista tiež prosil Boha: „Nezaobchádzaj s nami podľa našich hriechov.“ Žiadal ho, aby zabudol na minulosť, aby mal zľutovanie, pomáhal, vyslobodzoval a odpúšťal. Vieme, že Ježiš prišiel, aby toto všetko splnil. Nemusíme žiť s pocitom viny alebo hanby za našu minulosť. Keď sa osobne obrátime na Boha, ako to urobil Daniel, môžeme žiť v slobode. Môžeme sa dokonca modliť za našich priateľov, za naše mesto alebo za náš národ, ako to robil Daniel.

Chcete žiť na mieste priazne a požehnania, kde budete dostávať dobré dary? Ježiš nám hovorí, ako žiť týmto spôsobom: buďte milosrdní, nesúďte, neodsudzujte, odpúšťajte a dávajte; lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Čo dostávaš? Dostávaš odsúdenie? Často sa u ľudí stretávaš s posudzovaním tvojej osoby a tvojich činov? Je v tvojich vzťahoch zatrpknutosť? Ak vo svojom živote zažívame tieto veci, je dobré položiť si otázku: Žnem to, čo zasievam? (Gal 6, 7–8). Keď sme vlastnili hotel, dostávala som hnev. Rozdávala som hnev, a tak som dostávala späť to, čo som sama dávala. Keď sme spravovali centrum pre duchovné obnovy, dostávala som kritiku. Vždy som bola voči niekomu kritická, či už k deťom, kolegom, priateľom alebo k Robertovi. Takže som žala to, čo som zasiala. Niektorí ľudia si to vysvetľujú tak, že za zlé okolnosti si môžeme sami. Ja však vidím, ako nám Otec ukazuje cestu von z našich zlých okolností. Keď som, podobne ako Daniel, oľutovala svoje hriechy, Otec mi odpustil a moje okolnosti sa zmenili.

Spomínam si na jeden príbeh, ktorý som čítala pred mnohými rokmi. Boli raz dve sestry. Jedna bola maminým miláčikom, dostávala množstvo darčekov a fotky jej rodiny si mama vystavovala na krbovej rímse. Druhá sestra nikdy nedostávala darčeky a fotografie jej rodiny nikdy neboli na výstavke. Odpustila svojej mame a vzdala sa svojej zatrpknutosti. Pri následnej návšteve u mamy boli pre ňu prichystané darčeky a jej fotky boli vystavené. Keď sa zmenilo jej srdce, zmenili sa aj jej okolnosti. Keď zasiala odpustenie, zožala nové okolnosti.

Spoznávaš sa na niektorom mieste v dnešných čítaniach? Čo by si mohol urobiť?