Pred dvoma dňami sme sa zaoberali otázkou: „Aký si mal deň? Obyčajný deň, ťažký deň plný negatívnych emócií, deň radosti, oslavy a dobra alebo deň čakania?” Dnes čítame, ako na túto otázku odpovedá žalmista: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.”

U Márie Magdalény a druhej Márie vidíme premenu. Prichádzajú k hrobu plné smútku a odchádzajú síce ešte v strachu, ale naplnené radosťou. Stretnutie so samotným Ježišom upokojí ich strach a oni idú povzbudiť učeníkov, že sa s nimi Ježiš stretne v Galilei. Čas veľkej radosti.

Nasledujú dni čakania na stretnutie s Ježišom. Je to čas očakávania a modlitby. Potom ďalší úžasný deň, keď na Turíce príde sľúbený Duch Svätý. Dni, v ktorých sa dejú veci presahujúce naše chápanie alebo očakávania, sú pre nás obrovskými zážitkami. Turíce boli takým dňom. Peter, povzbudený Duchom Svätým, otvorene a jasne hovoril o Ježišovi – o jeho smrti, zmŕtvychvstaní a o naplnení prisľúbenia Ducha Svätého.

V sekvencii čítame, čo Kristus urobil. Toto je základ našej viery. Sme vykúpení a zmierení s Otcom. Mária videla, že hrob je prázdny. Stretla Ježiša živého a vedela, že smrť je porazená. V každej situácii kráča Ježiš pred nami a toto prináša nádej.

Nedávno som premýšľala o Božej prítomnosti v mojom živote a o jeho pôsobení v každej situácii. Možno nerozumiem, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, ale mám nádej a verím mu, že v každej chvíli pracuje pre moje dobro. Pomáha mi modlitba svätého Patrika: “Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou, po mojej ľavici a po mojej pravici. Aj nado mnou a podo mnou a hlavne vo mne.” Keď sa sústredím na tieto skutočnosti, potom bez ohľadu na to, čo deň prinesie, môžem vyhlásiť: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, budem plesať a radovať sa z neho.”