Ježiš po odchode zo Samárie putoval do Galiley. V Samárii hovoril k ľudu a ľud uveril, ale v Galilei narazil na neveru. Preto poznamenal, že prorok nemá úctu vo svojej vlasti. Keď sa stretol s kráľovským úradníkom, tiež sa vyjadril k nedostatku viery – na to, aby ľudia uverili, potrebovali znamenie. Kráľovskému úradníkovi povedal: „Tvoj syn žije“. On uveril a odišiel domov. Keď cestou stretol svojich sluhov, oznámili mu, že jeho syn žije. Keď sa spýtal na načasovanie uzdravenia a zistil, že sa zhoduje s časom, kedy Ježiš vyslovil rozhodujúce slová, uveril on i celý jeho dom. Znamenia a zázraky sú mocným svedectvom o Bohu.
Zaujímalo by ma, ako sme na tom my. Veríme, alebo potrebujeme znamenia a zázraky? Keď som začala nasledovať Ježiša, hľadala som skôr zázraky, než toho, kto ich koná. Uzdravuje Boh aj dnes? Dejú sa znamenia a zázraky aj v tejto dobe? Verím a som si istá, že áno. A tieto zázraky sú bezpochyby silným svedectvom.
Videla som duchovné, fyzické a emocionálne uzdravenia, ktoré menili životy. Videla som, ako boli ľudia oslobodení od útlaku zlého ducha. Videla som nespočetné množstvo emocionálnych uzdravení, keď boli ľudia oslobodení od zranení z minulosti a ich srdcia uzdravené. Videla som aj fyzické uzdravenia. Zlomený palec nášho zaťa nadobudol plnú pohyblivosť. Istej pani so zhubným melanómom a metastázami lekár oznámil, že u nej nepozoruje žiadne známky choroby. Chvála Bohu! A nedávno som sa spolu s mnohými ďalšími ľuďmi modlila za mladú mamičku, ktorá bola v nemocnici v 20. týždni tehotenstva a hrozil jej predčasný pôrod. Dieťa by neprežilo. Jej stará mama dostala pôrodné bolesti okolo 21. týždňa tehotenstva s dvojčatami. Jedno z detí zomrelo a druhé, narodené v 27. týždni, ostalo postihnuté. Modlili sme sa vo veci predčasných úmrtí v rodine a ona odpustila všetkým, ktorí s tým mali niečo spoločné . Výsledkom je, že dieťa už nie je v ohrození života, lekári sa tešia a naďalej ho sledujú. Verím, že mladá mamička toto bábätko donosí. Pripomína mi to slová Izaiáša, keď hovorí, že už nebude takého dieťaťa, ktoré by žilo len niekoľko dní. Každopádne tam nie je plač, ale úľava a radosť. Možno je to záblesk toho, ako bude vyzerať život v Izaiášom prorokovanom novom nebi a novej zemi.
Položila som otázku, či veríme, alebo potrebujeme vidieť znamenia a zázraky. Čakala som mnoho rokov, aby som videla znamenia a zázraky. Bola som sklamaná, no naďalej som verila a čakala. Teraz, keď som ich videla, prehĺbilo to moju vieru a pomohlo vybudovať osobný vzťah s mojím Otcom. Znamenia neboli potrebné, ale boli užitočné.
Žalm je odpoveďou na vypočutú modlitbu. Žalmista sa raduje z uzdravenia (verš 3). Je vyslobodený a bol mu navrátený život. Je vďačný a plný radosti. Zanechal za sebou temnotu, život naplnený slzami a smútkom vystriedala radosť a tanec. A tak chváli Pána. Aj my môžeme chváliť Pána a ďakovať mu za každé uzdravenie, ktoré sme dostali.
