Hľadajme múdrosť a poznanie, aby sme porozumeli bázni pred Pánom a získali Božie poznanie. Potrebujeme také srdce, v ktorom sa zakorenia Jeho slová a stanú sa pre nás skutočnosťou. Jeho slová musia nahradiť presvedčenia, ktoré si nosíme v srdci – presvedčenia, ktoré sme si tam ešte ako deti vpísali, reagujúc na náročné okolnosti alebo zranenia. Tieto situácie často viedli k nesprávnej predstave o nebeskom Otcovi ako o niekom, koho sa treba báť, prameniacej zo strachu z nášho pozemského otca. Pozemský strach sa často prejavuje chvením, búšením srdca a túžbou utiecť alebo sa skryť.
V Liste Efezanom 1, 17 sa Pavol modlí za múdrosť a zjavenie pre tých, na ktorých mu záleží. Ide mu teda o niečo veľmi dôležité. Modlí sa k „Otcovi slávy“ za múdrosť a zjavenie, aby Ho jeho priatelia lepšie poznali. Toto poznanie neznamená len „pochopenie hlavou“, znamená prepojenie sŕdc. Pavol pre nás chce také poznanie Otca, aké mal on. Chce, aby sme Ho poznali ako súcitného Otca, Boha všetkej útechy, ktorý nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach (2 Kor 1, 3). Nie je Otcom, ktorého by sme sa mali báť.
Ježiš prišiel ako náš Spasiteľ a zároveň ako ten, ktorý nám zjavuje Otca a obnovuje náš vzťah s Ním. Je dokonalým stelesnením Otca – ak si videl Ježiša, videl si Otca, ak si počul Ježiša, počul si Otca. Ježiš nám teda ukazuje, že Otca sa nemáme báť.
Takmer v celom Starom Zákone sa Židia Boha báli. Verili, že zomrú, ak Ho uvidia. Držali si teda odstup a žiadali Mojžiša a niektorých ďalších, aby Ho počúvali namiesto nich. Strach spôsoboval odstup vo vzťahu. A to platí všeobecne. Existuje niekto, pred kým máš strach? Ak áno, budeš si od neho držať bezpečný odstup. Ak sa k Tebe ten človek priblíži, budeš sa snažiť uniknúť a vzdialiť.
Dávid napísal dnešný žalm v čase veľkého strachu. Saul a jeho ľudia išli po ňom. Dávid ušiel do susedného kráľovstva, ale ani tam nebol v bezpečí. Preto začal predstierať, že je šialený. Na koho sa mal obrátiť o pomoc? Obrátil sa na Pána, nebál sa Ho. „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ – je tým, u koho sa môžeme cítiť bezpečne a kto nám je útočiskom v ťažkostiach a napĺňa naše potreby. Dávid ho poznal ako dobrého Otca.
Nedávno sme čítali 10. kapitolu Matúšovho evanjelia, kde nás Ježiš vyzýval, aby sme sa nebáli a uisťoval nás o Otcovej starostlivosti. Neboj sa teda Otca. Je skvelým Tatom, na ktorého môžeme hľadieť s obdivom, a v ktorého náručí môžeme odpočívať. Tento druh strachu nás priťahuje k Nemu, preč od strachu, ktorý zažívame vo svete. Povzbudzujem ťa, aby si skúsil a presvedčil sa o dobrote Otca a o tom, aký je skvelý!
Podľa pápeža Františka, „bázeň pred Bohom… neznamená strach z Boha, keďže vieme, že Boh je naším Otcom, ktorý nás vždy miluje a odpúšťa nám… nie je to ani servilný strach, ale radostné vedomie Božej veľkosti a vďačné uvedomenie si toho, že naše srdcia nájdu skutočný pokoj len v Ňom.“ (Prevzaté z Wikipedie.)
