Keď čítame Danielove slová, prijímame nádej alebo odsúdenie? Je jednoduché prehliadnuť slová nádeje, lásky a povzbudenia uprostred všetkých tých zlyhaní a hanby: „Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretože sme sa vzbúrili proti nemu.“ Bez ohľadu na to, aké sú naše slabosti a zlyhania, Otec je dobrý, milujúci a milosrdný. Možno sme žili s množstvom kritiky a odsúdenia. Možno nad nami bolo vypovedaných veľa negatívnych slov. Možno na nás padlo veľa hanby. Ak áno, môžeme podľa Ježišovho vzoru povedať: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ A potom si môžeme zvoliť milosrdenstvo namiesto spravodlivosti, odpustenie namiesto zatrpknutosti a odpustiť tým, ktorí nám ublížili.

V žalme vidíme bežnú ľudskú odpoveď na vojnu a inváziu, ktorá volá po spravodlivosti a pomste. Ježiš nás však vyzýva, aby sme boli milosrdní. Buďte milosrdní ako je milosrdný Otec.

Na kríži si Ježiš zvolil milosrdenstvo. Keď sme súcitní, tiež si vyberáme milosrdenstvo. Môžeme mať súcit so sebou samými aj s inými ľuďmi. Na slabosti sa pozeráme s pochopením. Namiesto posudzovania, kritiky a odsúdenia odpúšťame druhým aj sebe. Potom vystúpime z pocitu viny, hanby a nízkeho sebavedomia. Niekedy sa zdá, že nás súdy a kritika prenasledujú. Keď sa to deje, namiesto toho, aby sme zareagovali negatívne, môžeme si všímať, či máme aj my vo svojom srdci podobné súdy, kritiku a zatrpknutosť voči ostatným. Keď odpustíme, zistíme, že tie súdy a kritika, ktoré sme zažívali, odídu. Je oveľa lepšie dávať a prijímať milosrdenstvo. Vyber si milosrdenstvo, podporuj tých, ktorí majú nad nami autoritu a spravodlivosť a pomstu prenechaj Bohu.