Dnešné evanjelium sa začína známym “oko za oko, zub za zub“. Toto starozákonné učenie neschvaľovalo násilie. Naopak, obmedzovalo ho tým, že maximálny prípustný trest nemal byť prísnejší ako samotný priestupok. Môže sa zdať, že Ježiš sa vyslovil za pasívny prístup, ktorý agresorovi umožňuje šliapať po adresátovi jeho hnevu. Kto by ale chcel byť rohožkou, do ktorej si druhí utierajú špinavé topánky?! A tak som si spravila malý prieskum. Podľa Austrálskej národnej komisie pre katolícke vzdelávanie majú všetky Ježišom uvedené príklady hlbší význam. Každý z nich, bez použitia násilia, presúva pozornosť a moc od agresora na osobu, ktorá je terčom násilia.
Pozrime sa, ako je to s nastavením druhého líca. Ak chce niekto niekoho udrieť, zvyčajne na to použije pravú ruku, ktorou zasiahne pravé líce. Ak by napadnutá osoba nastavila útočníkovi aj druhé líce, ten by ju musel udrieť ľavou rukou po ľavom líci, alebo by na to musel použiť pravú ruku. Ľavou rukou sa vykonávali nečisté úkony a ak by ju útočník použil, poškvrnil by sa. Druhá možnosť, teda úder pravou rukou po ľavom líci, naznačuje rovnocenný vzťah.
Súd bol často skorumpovaný a Ježiš tento systém kritizoval. Mojžišov zákon nariaďoval vrátenie vrchného odevu jeho majiteľovi do západu slnka, čo sa však často nedodržiavalo. Ľudia nosili iba dve vrstvy odevu, takže ak by niekto druhému ponúkol svoj druhý kus odevu, ostal by nahý. Pritom sa nepovažovalo za nehanebnosť byť nahý, ale pozerať sa na nahého človeka. Tým, že by sa obeť vzdala oboch kusov odevu, hanba by sa presunula na útočníka.
Rímsky vojak smel iného človeka požiadať o pomoc s nesením ťažkého bremena najviac na vzdialenosť jednej míle. Ak by tento človek niesol bremeno aj druhú míľu, vojak by dostal trest. Pomoc s nesením bremena na vzdialenosť dlhšiu ako jedna míľa by teda vojaka dostala do zložitej situácie.
Keď sa Ježiš stretol s násilím, reagoval nenásilne. Keď ho zatkli, udierali ho po tvári a pľuli na neho. Jeho odpoveďou bolo ticho. Keď nás niekto napadne, našou prirodzenou odpoveďou je buď sebaobrana, alebo odplata. Môže to znamenať fyzický alebo slovný útok. Silní ľudia často použijú svoju silu, zatiaľ čo tí slabší zvyknú útočiť slovami. Vyžaduje si veľkú dávku sebakontroly, aby človek nezareagoval. Už si sa niekedy dostal do situácie, kde si zareagoval, alebo si sa rozhodol nereagovať?
V Evanjeliu podľa sv. Jána 18, 22–23 jeden zo strážcov Ježiša udrel kvôli jeho odpovedi veľkňazovi. Ježiš odpovedal logickou úvahou. Situáciu mal pod kontrolou. Použil si niekedy racionálne riešenie na uvoľnenie napätej situácie?
Ježiš neobhajuje pasivitu, ale použitie nenásilných prostriedkov na riešenie alebo zmiernenie konfliktu. Je rozdiel medzi konfliktom a konfrontáciou. V konflikte je iba jeden víťaz, prípadne žiadny víťaz. V prípade konfrontácie obaja ľudia skončia pri tom, že si navzájom lepšie rozumejú. V istom zmysle z toho majú úžitok obaja. Vo svete stále platia starozákonné zásady, nezriedka dochádza aj k eskalácii konfliktu. Nedávno sme to pozorovali medzi Izraelom a Hamasom v Gaze, kde boli mnohí zranení alebo zomreli. Oveľa lepšie je použiť nenásilný prístup pri pokojnej konfrontácii a skúmaní rozdielov. Ak to nie je možné, môžeme situáciu vyriešiť tým, že na zlé skutky odpovieme dobrými skutkami. Keby sme to tak všetci robili, svet by bol lepším miestom. Vlastne, stal by sa nebom na Zemi.
