Ježiš práve nasýtil 5000 mužov, plus ženy a deti, čo je verejný zázrak. Znamenie, ktoré má medzi ľuďmi spôsobiť údiv a nasmerovať ich k Bohu. Učeníci potom odišli na jedinom člne a vydali sa na druhú stranu Galilejského mora. Ježiš s nimi nešiel, preto ľudia očakávali, že bude niekde nablízku. Ráno ho však nenašli. Nevedeli, že Ježiš kráčal po vode k jeho strachom naplneným a búrkou zmietaným učeníkom. Tento súkromný zázrak mal slúžiť na posilnenie ich viery, aby verili v Ježiša a ostali verní aj neskôr, keď nebudú všetkému rozumieť.

Keď zástupy dorazili do Kafarnauma, boli prekvapené, že tam našli Ježiša. Pýtali sa ho, kedy tam prišiel, ale Ježiš na ich otázku neodpovedal. Poznal ich srdcia. Vedel, že ho hľadajú kvôli ďalšiemu jedlu. Naplnil ich fyzickú potrebu, a tak očakávali, že sa to zopakuje. Varenie ma baví. Jednou z výhod pobytov na Slovensku je však to, že je o nás vždy postarané, keďže väčšinu času trávime na kurzoch. Nad varením nemusím vôbec premýšľať. Viem si predstaviť radosť tých viac ako 5000 ľudí, ktorých Ježiš nasýtil. Dostali, čo vôbec nečakali a navyše zadarmo! Nie je teda prekvapujúce, že dúfali v ďalšie jedlo.

Vo vzťahu s Bohom často očakávame, že naplní naše fyzické potreby. Očakávalo to aj tých vyše 5000 ľudí. Boh sa však oveľa viac zaujíma o naše duchovné potreby. Snažíme sa nájsť šťastie v majetku, blahobyte, postavení, moci, príťažlivom výzore alebo správnych konexiách, ale tieto veci nás len zriedkakedy uspokoja. Keby nás aj uspokojili, je to zvyčajne len dočasné a po čase opäť hľadáme niečo viac. Všetko, čo Ježiš robí a hovorí, poukazuje na hlbšiu duchovnú skutočnosť. Duchovná realita pokoja uprostred búrky a oslobodenia od strachu má oveľa väčšiu hodnotu, než naše materialistické zameranie. Ježiš preto začal hovoriť o pokrme, ktorý sa neminie, ale pretrvá a povedie k večnému životu, kde uvidíme rásť ovocie Ducha. Tieto slová predchádzajú Ježišovmu označeniu seba samého za chlieb života, čomu mnohí nerozumeli, a tak od neho odišli.

Keď Ježiš povedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal“, čo to pre nás znamená? Po prvé, že toto robí Boh. Nepotrebuje, aby sme niečo robili my. Tým, ktorý nás priťahuje k Ježišovi, je Otec, uskutočňujúci svoje zámery (Jn 6,44). Odtiaľ následne vyrastá naša viera. Začala som teda premýšľať o tom, čomu verím a ako odpoveď mi napadli slová jednej piesne:

Verím v Ježiša. Verím, že je Božím Synom. Verím, že zomrel a znovu vstal. Potiaľto je všetko v poriadku.

Verím, že je tu teraz so mnou – viera v túto skutočnosť vo mne stále rastie.

Verím, že je tu s uzdravujúcou mocou – aj táto viera vo mne rastie, ale stále mám otázky.

Verím, že mi je odpustené.

Verím, že mám večný život.

Potom som si prečítala Jána 14,1, kde viera v Otca a Ježiša znamená, že moje srdce sa nebude znepokojovať. A uvedomila som si, že túto úroveň viery ešte nemám. Robert nedávno podstúpil operáciu bedrového kĺbu. Pred operáciou sme navštívili dve panie, ktoré absolvovali rovnaký zákrok. Jednej sa po operácii darilo dobre, u druhej sa opakovali problémy s vykĺbením. Po dobu šiestich týždňov po operácii predstavuje vykĺbenie veľký problém. Môže nastať, ak nedodržíte všetky rady, alebo niečo urobíte nesprávnym spôsobom. A tak som žila v obavách. Nedôverovala som. Neverila som v Otcov dohľad nad našou situáciou a v jeho prítomnosť pri Robertovi a pri mne. Verím, pomôž mojej nevere!

Uvedomuješ si, čomu veríš a kde potrebuješ pomoc pri posilňovaní svojej viery?