V dnešnom evanjeliu Ježiš povedal, že im nedá znamenie podľa ich predstáv, ale dá im ho neskôr. Urobil tak preto, lebo považoval celú generáciu (svojich súčasníkov) za zlú a nevernú, neustále požadujúcu nejaké znamenia. Aj my sa potrebujeme zamyslieť nad týmito slovami, pretože mnohí z nás tiež žiadajú v modlitbe Ježiša o znamenie (zázrak). Pritom si nemyslíme, že takáto žiadosť je zlým alebo neverným činom. Vieme, že Ježiš chcel, aby jeho učeníci uzdravovali chorých, kriesili mŕtvych a vyháňali zlých duchov. Toto všetko sú znamenia vykonané v Ježišovom mene. O čo teda ide v dnešnom evanjeliu?

Farizeji neboli Ježišovými priateľmi a neverili v neho. Možno preto ich nazval zlými a neveriacimi. Neustále verejne žiadali o znamenie v nádeji, že jedného dňa sa Ježišovi nepodarí rozmnožiť jedlo alebo uzdraviť chorého. Získali by tak dôvod odsúdiť ho. Ježiš však nebol ochotný alebo schopný splniť ich žiadosť. Znamenie mohol urobiť len vtedy, keď to chcel jeho Otec a keď ho urobil s ním. Sám nemohol urobiť nič.

Keď sa modlíme za zázrak, sme Ježišovými priateľmi a veríme v neho. Nie sme teda zlí a neverní. A ak sa opakovane modlíme za zázrak, je to vďaka vytrvalosti a vernosti, nie kvôli nevere. Zázrak však uvidíme, len ak si Boh Otec želá, aby sa stal práve tu a teraz, a ak ho on sám uskutoční. Sami nezmôžeme nič. Napriek tomu túžime vidieť chorých uzdravených, pretože nám na nich záleží. (Videl som množstvo úžasných uzdravení. Nikdy som nevidel človeka vzkrieseného zmŕtvych, no na druhej strane, nikdy som sa za to nad mŕtvym nemodlil. Ale aj keby som sa modlil, viem, že sám nič nezmôžem.)
Poslušnosť v modlitbe a bezmocnosť sú požiadavkami našej viery. Ak splníme tieto požiadavky, uvidíme znamenie, ktoré Otec bude chcieť tu a teraz. Premýšľam o tom nasledovne. Každý človek je iný a prednáša iné modlitby. Neexistuje žiadny recept na úspech, okrem tohto: Keď hovoríme to, čo hovorí Otec, jeho slová sú mocné a my sa stotožňujeme s jeho vôľou. Otec je ako rybár a my sme ako návnada, ktorú používa na chytanie rýb. Návnadu vyberá rybár – sama osebe nikdy rybu nechytí. Pre každú konkrétnu rybu je potrebný určitý druh návnady – návnada na pstruha musí vyzerať ako mucha, tá na šťuku ako ryba. Keď hovoríme (vo fyzickej sfére), čo hovorí on (v duchovnej sfére), potom sme tou správnou návnadou na danom mieste v danom čase.

Môžeme sa teda neustále radovať, vytrvalo sa modliť a ďakovať za každých okolností. Toto je Božia vôľa pre nás (1 Sol 5, 16-18). Tým sa mu dávame k dispozícii, keď bude chcieť spraviť zázrak. A tým, že uvidíme zázrak – aj keď sa to stane len veľmi zriedka – budeme odmenení. Nielen tým, že sme videli znamenie, ale aj vedomím si, že sme verne nasledovali Otcovu vôľu, keď nebolo možné vidieť žiadne znamenie.