|
Pondelok 19.7.2021
Liturgické čítania na dnešný deň
Často vyučujeme o tom, že naše ľudské zmýšľanie sa líši od Božieho zmýšľania. Ako Boh vyhlásil prostredníctvom proroka Izaiáša: „Moje cesty nie sú vašimi cestami a moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami“, hovorí Pán. Aby sme toto slovo pochopili, potrebujeme sa nechať viesť Bibliou a Duchom Svätým. Dnešné čítanie poukazuje na jeden konkrétny rozdiel v ľudskom a Božom zmýšľaní. Zmýšľanie Židov sa prejavuje v ich slovách, keďže vypovedané slová často odkrývajú pohnútky srdca (Lk 6,45). Židia povedali: „Bolo by nám lepšie byť otrokmi Egypťanov, ako zomrieť na púšti.“ Toto vyhlásenie prezrádza, že premýšľali o svojich životných podmienkach a porovnávali ich. A takéto porovnávanie vypovedá niečo o ľudskej prirodzenosti. Naša úzkosť alebo žiaľ nevyplýva z našej situácie, ale z toho, čo si o našej situácii myslíme. Sme nešťastní, keď si myslíme, že naša situácia je horšia, než by mala byť. Takýto žiaľ sa prejavuje ako ľútosť alebo žiarlivosť. Na druhej strane prežívame radosť, keď je naša situácia lepšia, než by mohla byť, hoci je veľmi zlá. Takéto šťastie sa prejavuje ako úľava. Vojak v zákope sa môže tešiť, že jeho zákop je suchý, keď vie, že jeho nepriatelia alebo dokonca kolegovia sú mokrí.
Boh neporovnáva, a pretože nás miluje a chce pre nás to najlepšie, chce, aby sme ho milovali a dôverovali mu. Ak sme jeho deťmi, nebudeme zbytočne porovnávať a oddávať sa žiaľu. Sme predsa Božie deti a žije v nás Boží Duch. Sme milovaní hlbokou láskou a máme večný život. Naša duchovná situácia nemôže byť lepšia. Niekto však môže namietať: „To platí iba pre tých, ktorí majú duchovný pohľad.“ A majú pravdu. To vysvetľuje, prečo náš Otec tak veľmi túži po tom, aby sme s ním mali vzťah. Staneme sa šťastnejšími a aj on je šťastnejší, keď máme duchovný pohľad.
Keď budeme zmýšľať rovnako ako Boh, nájdeme pokoj a šťastie. Ako to máme robiť? Potrebujeme otvoriť svoje duchovné oči, aby sme videli, že naša situácia je tá najlepšia, aká môže byť. Akákoľvek úzkosť alebo nešťastie, ktoré zažívame, je spôsobené tým, že sme sa „odpojili“ od týchto základných právd našej viery. Nahradili sme ich fyzickým zmýšľaním a porovnávaním našej fyzickej situácie s tým, čo si myslíme, že by malo byť.
Takže, ak strácame pokoj alebo šťastie, je to preto, že sme sa „odpojili“ od duchovnej pravdy o našej situácii. Môžeme ich však získať späť opätovným „pripojením sa“, t.j. uznaním tejto pravdy v našich modlitbách. Ježiš povedal: „Svoj pokoj vám dávam.“ Dar duchovného spojenia, ako všetky duchovné dary od Ježiša získaš tým, že zmeníš svoje myslenie tak, aby sa podobalo jeho zmýšľaniu. Úzkosť alebo strach môžeš využiť na to, aby si si uvedomil rôzne zbytočné fyzické porovnávania, ktorých si sa dopustil. Môžu ti slúžiť ako pripomienka, že potrebuješ znovu otvoriť svoje duchovné oči a vnímať situáciu z novej perspektívy. Ako Ježiš kedysi povedal Petrovi: „Čo teba do toho (do Jána)? Ty poď za mnou!“
|
|
|
