|
Pondelok 22.6.2020
Liturgické čítania na dnešný deň
20. júna sme sa pozreli na kráľa Joasa a Júdske kniežatá. Odmietli počúvať Boha – a následky boli zlé. Boli zlé, pretože mocní ľudia v tomto svete prirodzene spôsobujú iným bolesť. Jediným riešením je opustiť svet a vstúpiť do nebeského kráľovstva, kde naše duše požívajú ochranu nášho Otca. Toto však vyvoláva otázku. Ako opustíme svet a vstúpime do nebeského kráľovstva? Odpoveď spočíva v tom, že vyhlásime Ježiša za nášho Pána a uveríme v jeho zmŕtvychvstanie. Mnoho ľudí hovorí tieto slová. Ako si však môžeme byť istí, že tomu veríme aj vo svojom srdci? Ježiš nám predkladá jasné znamenie, podľa ktorého spoznáme, že sme spravili tento krok: Nesúdime iných ľudí a nesúdime sami seba! Prečo je to tak? Ak si chorý, ideš k lekárovi, pretože on vie, ako tvoj problém vyriešiť. Bolo by hlúpe ísť za inštalatérom, keďže ten sa v chorobách nevyzná. A naopak, ak máš v dome prasknuté vodovodné potrubie, nezavoláš lekára. Lekár by povedal: „Ja s tým nič nemám, zavolajte inštalatéra.“
Bolo nám povedané, aby sme neposudzovali, pretože nedokážeme posudzovať správne. Naše srdcia sú plné pravidiel, ktoré nám bránia správne chápať spravodlivosť. Čo teda môžeme urobiť? Namiesto posudzovania môžeme ponúknuť milosrdenstvo. Môžeme byť milosrdní k ostatným, aj k sebe samým. Tak sa budeme správať ako deti nášho Otca v nebi. Všetky záležitosti spravodlivosti môžeme prenechať nášmu Otcovi, pretože On dokáže ponúknuť skutočnú spravodlivosť. No ak sme múdri, budeme chcieť, aby bol skôr milosrdný, ako spravodlivý. Milosrdenstvo buduje vzťahy a spoločenstvá. Spravodlivosť ich len ovláda.
|
|
