Ježišov príchod bude časom, kedy si ľudia zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Nedávno jedna členka tímu vydala svedectvo. Rozprávala o svojom hneve ako o reakcii na ťažkú situáciu v práci. Použila prirovnanie, že sa jej pritom otvára nožík vo vrecku. Otec chce vziať naše nožíky a premeniť ich na niečo, čo prinesie úrodu. Keď sa vzdávame hnevu, keď odpúšťame bolesť, ktorú nám niekto spôsobil, náš život sa premieňa, vzťahy sa obnovujú a nebeské kráľovstvo sa šíri. Prichádza žatva.
Hneváš sa na niekoho? Chceš použiť svoj nožík ako zbraň? Nechaj Otca vziať tento nôž tým, že odpustíš.
Keď Ježiš stretáva stotníka, ponúka mu, že pôjde a uzdraví jeho sluhu. Stotník odpovedá: “Nie som hoden.”
Pred nejakým časom, keď som bola na jednej konferencii, sa ma niekto spýtal: “V čom si bola úspešná?” Rozumom som sa mohla pozrieť na svoj život a uvedomiť si, že pre mnohých som úspešná. Moje srdce ale verilo, že som zlyhala. Súdila som sama seba. Bolo to akoby sa predo mnou otvorila priepasť, do ktorej som mala spadnúť. Trvalo mi nejaký čas, kým som spracovala svoju reakciu a uvedomila si, že som verila klamstvu “Som zlyhaním.” Prelomila som to klamstvo. Ale neskôr, keď bol čas vziať chlieb a víno, cítila som akoby som sa nemohla pohnúť vpred. Moje srdce ešte neverilo pravde. Ježiš mi potom ukázal, že zomrel za mňa aj napriek tomu, že som v sebe videla zlyhanie a nehodnosť. Nemusela som si zaslúžiť jeho lásku. Napriek tomu, ako seba súdim, Ježiš ma miluje takú, aká som. Sklonil sa k stotníkovi v jeho nehodnosti. Zomrel za nás v našej nehodnosti. Zomrel, aby sa vysporiadal s naším hriechom a obnovil náš vzťah s Otcom.
V príbehu o márnotratnom synovi otec privítal mladšieho syna predtým, než by syn stihol urobiť nejaký záslužný čin. Náš Otec nás víta takým istým spôsobom. Jeho náručie je otvorené objať, jeho láska čaká. Preto sa môžeme vzdať sirotských pocitov zlyhania a nehodnosti a byť prijatí ako synovia a dcéry.
