Keď sa Ježiš vydával na cestu, stretol muža, ktorý ho nazval „dobrým učiteľom” a opýtal sa ho, ako môže zdediť večný život. Ježiš odpovedal, že dobrý je iba Boh. Pre muža bola táto veta pozvaním, aby uznal, že Ježiš je Bohom, ale on túto príležitosť premárnil. Ježiš potom hovoril o prikázaniach. Muž ich všetky dodržiaval. Potiaľ bolo všetko v poriadku. No Ježiš, ktorý ho poznal, mu povedal: Choď, predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným. Muž bol bohatý a vedel, že by to nedokázal urobiť. Preto smutný odišiel. Nepostrehol Ježišov pohľad lásky. Pohľad, ktorý ukazoval, že je milovaný, hoci nie je schopný splniť príkaz Starej zmluvy. Stará zmluva požaduje, aby sme dodržiavali zákon a tým si zaslúžili svoje postavenie pred Bohom. Keď nedodržíme zákon, je potrebná obeta. Keď zlyháme – dokonca aj v Starej zmluve – Ježiš sa na nás pozerá s láskou a ponúka nám Novú zmluvu. Prijal si jeho pohľad lásky?

Ježiš hovorí, že je ťažké vstúpiť do Božieho kráľovstva. Keď sa snažíme zaslúžiť si cestu do kráľovstva, robiť všetko správne, alebo keď robíme veci len po svojom, je to nemožné. Ale s Bohom je všetko možné.
Stará zmluva nám hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ (Lk 10, 27). Je to príkaz. Môže to byť náročné, pretože náš sused nemusí byť milý, alebo nám dokonca ublížil. Odpustiť a milovať môže byť ťažké. A keď zlyháme, ťaží nás vina a nedokážeme milovať seba samých. Ježiš však prichádza s novým prikázaním, ktoré nám zároveň umožňuje plniť. „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Lásku najskôr prijímame od neho a to nás uschopňuje milovať seba aj iných. Milujeme, pretože on prvý miloval nás (1 Jn 4,19). Peter vysvetlil, ako túto lásku prijímame.

Otec nám dáva znovuzrodenie. Spomeň si, ako Ježiš povedal Nikodémovi, že sa musí znovu narodiť. Otec je ten, kto prináša toto znovuzrodenie – on je náš skutočný Otec. Na našich kurzoch mnohí ľudia zažívajú nové narodenie, keď ich Otec prijme do svojho náručia (Ž 22, 9). Pochopia a zažijú ho ako svojho Otca a spoznajú, že sú jeho synmi a dcérami. Takýmto spôsobom prijímajú jeho lásku. Potom môžu milovať seba a dávať túto lásku ostatným. Sú schopní milovať, pretože on prvý miloval ich.

Boh je skutočne naším Otcom, ktorý nám dáva nový život a svoju lásku. Na základe tohto poznania máme nádej, založenú na Božej moci, ktorá Ježišovým vzkriesením premohla smrť. Druhým výsledkom je, že máme dedičstvo, ktoré je nám k dispozícii tu a teraz: každé duchovné požehnanie (Ef 1, 3). Toto dedičstvo nezanikne, neznehodnotí sa, ani sa nezmenší. Po tretie, sme pod jeho ochranou až do zavŕšenia našej spásy pri Kristovom druhom príchode. Keď prichádzajú búrky života a my musíme čeliť ťažkostiam, nemusíme zažívať beznádej. Môžeme skákať od radosti! Povzbudzuje ťa to? Dokážeš skákať od radosti?

Našla som jednoduchú schému, ktorá mi pomáha pochopiť dnešné Božie slovo: