Druhou pozoruhodnou vecou na tomto rozhovore je, že PÁN mal pre Abraháma a jeho deti veľké poslanie: aby boli vždy spravodliví. Musel vedieť, že v tom niekedy zlyhajú, no napriek tomu im túto úlohu zveril. Neskôr dal Mojžišovi Zákon, aby sa zlyhania dali odstrániť prostredníctvom systému obiet. Hoci musel vedieť, že niekedy Zákon nedodržia, aj tak im ho dal. Keď potom Ježiš zaplatil za hriechy sveta, splnil všetky požiadavky zákona a v očiach Otca nás urobil spravodlivými. Účelom tohto všetkého teda bolo ukázať svojmu vyvolenému ľudu, že jediný spôsob, ako uniknúť Božej spravodlivosti, je prijať Božie milosrdenstvo. Inými slovami, všetko, čo sa následne stalo Abrahámovi a jeho potomkom, bolo súčasťou plánu spásy sveta, ktorý existoval predtým, ako si PÁN vyvolil Abraháma.

Boh teraz môže byť pre svoje deti skôr Otcom, než sudcom. Preto nik nemôže prísť k Otcovi, iba ak prostredníctvom Ježiša. (Bez viery v Ježiša ľudia prichádzajú k sudcovi a keďže za ich hriechy nie je zaplatené, čelia Božej spravodlivosti.) Toto je viac, než len teologická myšlienka. Ak veríš, že to je pravda… myslím tým, ak tomu skutočne veríš vo svojom srdci, tak budeš mať veľké starosti o tých, čo neprijímajú spásu. Kresťania sa často nepúšťajú do reči s nekresťanmi, pretože sa chcú vyhnúť konfrontácii. Ale Ježiš sa im nevyhýbal – nie preto, že chcel konfrontáciu, ale preto, že mu veľmi ležali na srdci. Ako by si mohol vykročiť k tým, ktorí ešte neprijali spásu? Rozprávaj sa s Duchom Svätým, riaď sa jeho vedením a ľudia prostredníctvom teba dostanú požehnanie. Budeš kráčať po stopách Abraháma aj Ježiša.