Cesta z Jeruzalema do Jericha bola známa ako nebezpečné miesto. Na nič netušiacich pocestných číhali zlodeji a lupiči. Nebola to cesta, ktorú je jednoduché prejsť. Skús si ju spolu so mnou predstaviť. Vidím ju ako úzku cestu, vinúcu sa cez skalnaté útesy, odkiaľ nie je vidieť ďaleko dopredu. Nebezpečenstvo môže číhať za každým rohom. Kde som na ceste? Kde si na ceste? Kto je ešte na ceste a čo sa deje? Dopraj si čas, aby si nad týmto porozmýšľal a potom sa opýtaj Ježiša a Otca, kde sú na ceste oni. Keď sa s nimi stretneš, ich dokonalá láska vyženie tvoj strach.

Keď som to urobila, seba som nevidela, ale počula som hluk prichádzajúci spoza skaly. Keď som sa tam pozrela, bola som tam schovaná ako malé dieťa. Na zemi sa nachádzala sklenená tabuľa, na ktorej boli napísané veľké slová. Nepamätám si, o aké slová išlo, ale boli dôležité a podstatné. Keď sa objavil Otec, bol veľký a bezpečne ma držal v náručí. Potom, keď som už bola v bezpečí, mohla som zostúpiť, skočiť na sklenenú tabuľu a tá sa rozbila. Moc týchto slov vyvolať vo mne strach bola zlomená. Spolu s Otcom, ktorý ma držal v náručí, sme bezpečne pokračovali po tejto ceste.

Tvoja skúsenosť z cesty bude iná, ale stretnutie s láskou zmení tvoje srdce a zmenší tvoj strach.