Väčšina ľudí každý deň niekam cestuje – do práce, do školy, na nákupy, alebo len k susedom. Možno si nedávno cestoval po nejakom úseku diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Každá cesta má východiskový bod a cieľ. Duchovne sme na ceste po Diaľnici svätosti. Naším východiskovým bodom je naša spása, keď prijmeme Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Naším cieľom je svätosť. Izaiáš podáva krásny opis tejto cesty, ktorej jednotlivé etapy môžeme sledovať na našich kurzoch Otcovho Srdca.
Skľúčenosť, slabosť, strach, únava, trúchlenie, smútok, sucho a neplodnosť sú nahradené radosťou, tancom a uctievaním. Nedávno sme zažili, ako sa jedna pani zbavila generačného strachu. Istý pán si zas uvedomil, že strach, ktorý pri pohľade do zrkadla vždy videl vo svojich očiach, tam už nie je. Ľudia dokážu Boha lepšie počúvať a nadobúdajú jasnejší duchovný pohľad. Dúfam, že u nich čoskoro dôjde aj k obnove fyzického zraku a sluchu. Jedným zo spôsobov, ako vidieť duchovne, je používať Boží dar predstavivosti. Pozývame ľudí, aby si predstavili záhradu – je to obraz ich srdca a miesto, kde sa môžu stretnúť s Otcom a Ježišom. Postupom času sa záhrada mení. Slová Izaiáša mi pripomínajú záhrady, ktoré ľudia vidia, keď sa stretávajú s Otcovou láskou a ich srdcia sa uzdravujú. Výsledkom sú rozkvitnuté a plodné záhrady.
Ochrnutý muž sa vydal na svoju cestu po tejto Diaľnici. Stretol sa s Ježišom a prijal spásu – jeho hriechy boli odpustené. Hneď nato prijal fyzické uzdravenie. Niet pochýb, že odišiel – rovnako ako chromý žobrák pri Krásnej bráne (Skutky 3,1-8) – skákajúc, tancujúc a chváliac Boha.
Moja cesta po Diaľnici svätosti sa začala pred viac ako 50 rokmi, keď som prvýkrát prijala duchovný život prostredníctvom viery. Táto viera driemala 20 rokov, ako semienko čakajúce na vzklíčenie. Odvtedy, ako som postupne prijímala Ježišovu a Otcovu lásku, sa moje srdce premenilo a zjemnilo. Povzbudzujem ťa, aby si sa vydal touto cestou. Je to cesta k životu v plnosti.
