Učeníci mali za sebou emocionálne vypäté dni, podobné jazde na húsenkovej dráhe. Najprv tu bolo nadšenie z vydarenej služby. Potom očakávanie pokojného času v súkromí s Ježišom a sklamanie pri pohľade na obrovský zástup. Po nakŕmení zástupu sa Ježiš odobral do samoty a ich vyslal na loď, aby čelili rozbúrenému moru. Boli unavení, nevyspatí a na smrť vydesení z búrky, keď okolo seba videli prechádzať „mátohu“! Keď Ježiš búrku utíšil, upokojili sa a spolu dorazili do Genezaretu. Tam ich však čakali ďalšie zástupy! Viem si predstaviť, akí boli učeníci vyčerpaní. Rovnaké vyčerpanie vidím na zdravotníkoch, bojujúcich s dnešnou pandémiou. Skús sa pomodliť za všetkých pracovníkov v prvej línii a všetkých, ktorí bojujú s touto infekciou. Ak sa stotožňuješ s učeníkmi, dopraj si čas s Ježišom, povedz mu, ako sa cítiš, a dovoľ mu, aby ťa občerstvil. Nikdy nie je príliš zaneprázdnený na to, aby ťa vypočul.

Ježiš sa naďalej s veľkým súcitom venoval ľuďom a všetci, ktorí sa ho dotkli, ozdraveli. Hoci mal nabitý program, našiel si v ňom svoje tiché miesto. Trávil čas so svojím Otcom a vychádzajúc z tohto miesta pokoja a intimity, naďalej dokázal napĺňať potreby tých, ktorých stretol. Ak to bolo dôležité pre Ježiša, o čo dôležitejšie je pre nás, aby sme si našli čas na stíšenie sa a upevnenie sa vo vedomí, že on je Bohom. Vidíme tu Ježiša, skláňajúceho sa ku všetkým, ktorí k nemu prídu. Všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení. Pojem “uzdravenie”, ktorý sa tu používa, znamená fyzické vyliečenie aj spásu. Ak je uzdravenie tým, čo od neho dnes potrebuješ, povedz mu to.

Ľudia, ktorí spoznali Ježiša, sa ponáhľali nájsť priateľov a rodinu – každého, kto by mohol potrebovať pomoc. Iste si vieš predstaviť, ako sa cítili. Prežívali naliehavosť situácie a strach, že by mohli prepásť túto jedinečnú možnosť záchrany. Poháňala ich nádej na zázrak a viera. Keďže im na veciach záležalo, začali konať. Ak si jedným z nich, môžeš svoj čas venovať tomu, aby si tých, na ktorých ti záleží, priviedol k Ježišovi.

Napokon sú tu tí, ktorých priviedli k Ježišovi. Ako sa cítili? Vzdali sa už všetkej nádeje, boli skľúčení a zúfalí? Alebo do ich situácie cez príbehy o Ježišovi, jeho láske, starostlivosti a súcite vstúpila nádej? Aké to bolo, ležať tam a čakať? Pamätám si, ako som trpela veľkou bolesťou kvôli vyskočenej platničke, ale verila som Ježišovmu slovu, že sa uzdravím o päť dní. Bolo to dlhých päť dní, ale bola tu nádej. Po piatich dňoch sa zdalo, akoby sa nič nezmenilo. Utiekala som sa k Božiemu slovu – v Knihe proroka Ozeáša 6,2 som sa dočítala, že mám počkať ďalšie tri dni. Do troch dní som podstúpila operáciu a bolesť odišla. Ďakujem ti, Ježiš! Aj naďalej môžeme vystierať ruky k Ježišovi a dotýkať sa ho. Aj dnes prichádza, aby nás uzdravil.