Jób spochybňoval Boha, až kým si neuvedomil, že je veľa vecí, ktoré nevie ani im nerozumie. Počul o Bohu, ale až neskôr ho uvidel. Poznal Boha, ale až neskôr sa s ním skutočne stretol. Vedomosť, ktorú mal v hlave sa stala porozumením srdca. Po tomto stretnutí sa Božia láska a požehnanie v hojnosti vyliali na Jóba a jeho neskoršie roky boli oveľa viac požehnané ako tie predtým. 

Žalmista išiel ešte o krok ďalej ako Jób. Prosil si múdrosť a poznanie a vyhlásil, že je dobré trpieť. Utrpenie môže spôsobiť jednu z dvoch vecí: buď nás viac pritiahne k Bohu, alebo sa odvrátime od Boha a budeme ho viniť. Je lepšie priblížiť sa k Bohu a dôverovať v jeho dobrotu a nehynúcu lásku, a uznať, že nie všetko vieme a nie všetkému rozumieme. Temnota sa stáva tmavšou a priepasť sa prehlbuje, keď sa odvrátime od Boha. Pane, rozjasni svoju tvár nad nami.

Ježiš vyjadril náš nedostatok porozumenia týmto spôsobom, keď sa zhováral s Otcom. “Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.” (Lk 10,21) Sedemdesiatdva učeníkov sa vrátilo zo služby s radosťou nad tým, aké videli uzdravenia a oslobodenia. Oni sa pozerali na realitu tu na zemi, ale Ježiš poukazuje na nebeskú realitu; Satan padol z neba ako blesk. Často sa pozeráme na pozemskú realitu našimi pozemskými očami a nerozumieme. Pravdou je, že nám Boh dal moc šliapať po všetkej sile nepriateľa a nič nám neuškodí. (Lk 10,19) Otec, daj nám jednoduchú detskú dôveru v teba, v tvoje pôsobenie a v tvoju moc, aby sa tieto slová stali našou realitou. Ježiš, prosím ťa, zjavuj nám viac a viac Otcovej lásky a prítomnosti.