Každý, kto pozoruje malé deti si môže všimnúť, že deti túžia robiť to, čo by nemali. A nie je to tak len s malými deťmi; aj dospelí majú často takúto túžbu. Ako by sa dal tento problém, ktorý je v ľudskej prirodzenosti, vyriešiť? Existujú dva spôsoby. Hebreji boli vyslobodení z otroctva, keď odišli z Egypta. Takže teraz mohli robiť, čo chceli, bez toho, aby ich nejaký otrokár kontroloval. Samozrejme, že sa rozhodli šomrať a sťažovať sa na Mojžiša a na ich život v púšti. Tiež konali veľa skutkov, ktorými si navzájom škodili. Mojžiš ich viedol k Božiemu vrchu a pozval ich, aby sa stretli s Bohom. Ale oni si boli vedomí svojich zlých skutkov a báli sa s ním stretnúť. Namiesto toho požiadali Mojžiša, aby zistil, čo Boh chce a oni ho budú poslúchať. Takže zákon bol Hebrejom daný preto, lebo si oň sami požiadali. A ten zákon zamedzoval hriech, pretože prinášal strach z trestu. To bola reakcia Hebrejov na ich vlastnú hriešnu prirodzenosť. Ale Ježiš nám ukázal iný spôsob, akým by sa dal tento problém vyriešiť. Človek potrebuje zmenu srdca, aby už viac netúžil hrešiť. Jeho úlohou bolo dať ľuďom srdce z mäsa, namiesto kamenných sŕdc.
Prikázania, ktoré obmedzovali túžbu Hebrejov hrešiť, sú zapísané v prvých knihách Biblie. Preto Pavol píše, že Písmo uzavrelo všetko pod hriech. Aké veci sú pod mocou hriechu? Napríklad naše túžby sú často pod mocou hriechu; tak isto ako naše plány, zámery a slová. Všetky veci, ktoré sú pod hriechom sú v Písme zakázané. Výsledkom bolo, že Hebreji sa často neriadili podľa svojej tendencie hrešiť zo strachu pred trestom, tak, ako to bolo napísané v zákone. Pavol uznal, že kvôli hriešnej prirodzenosti človeka bolo nevyhnutné riadiť sa zákonom.
Ale Ježiš mal lepší plán. Existuje len jediný spôsob; mať rovnaké srdce a myseľ, ako mal Ježiš. Prečo? Pretože Ježiš nemá tendenciu robiť to, čo by nemal robiť. Robí len to, čo vidí robiť Otca. A keďže nemá túžbu robiť zlo, nepotrebuje byť obmedzovaný zákonom. On nezrušil zákon, on ho naplnil! Ty a ja, keďže sme v Kristovi, sme tiež oslobodení od zákona. Ale to predstavuje problém. Neznamená to potom, že človek môže slobodne hrešiť? Vôbec nie. Ak je človek v Kristovi, už ho hriech tak nepriťahuje. Ale nie je to tak, že všetci hrešíme? Áno, ale pre tých, ktorí sú v Kristovi, je odpoveďou ľútosť a odpustenie. Akonáhle hriech vyznáme, a je nám odpustené, už nie sme otrokmi toho hriechu. Môžeme na to zabudnúť. Už nie je žiadna vina, hanba, ani výčitky. Toto je sloboda. A príťažlivosť toho konkrétneho hriechu je stále menšia.
Vidíš to? Existujú dva spôsoby, ako sa vysporiadať s problémom ľudského srdca. Jedným je uzavrieť ho pod zákon. Druhým je zmena srdca, aby sme sa viac podobali Ježišovi. Proces zmeny zahŕňa kolobeh lásky, ľútosti, odpustenia a slobody, až kým nie sme úplne premenení. A keďže sme v Kristovi vyslobodení z väzenia zákona, sme tiež Božími deťmi a deťmi Abraháma. Pamätáte si Abraháma? Jemu bol daný od Boha bezpodmienečný sľub, že on aj všetky jeho deti budú požehnaním a tiež budú požehnaní. Tento prísľub patrí aj nám.
Takže keď proti tebe nabudúce niekto zhreší, máš na výber. Môžeš volať po spravodlivosti, čo znamená konať podľa zákona. Možno ti to poskytne útechu, ale ublíži to tej druhej osobe. Obidvaja budete uzavretí v procese, ktorý zatvrdzuje vaše srdcia. Alebo môžeš mať Kristovu myseľ; miluj svojho nepriateľa a povzbudzuj ho, aby prijal bezpodmienečnú lásku Boha. Možno ich to privedie k ľútosti, odpusteniu a k slobode. A ty, ako malé dieťa, môžeš nechať všetko na Otca a zabudnúť na to. Ty aj tvoj nepriateľ môžete byť slobodní. A čo je ešte viac, môžete sa stať bratmi a sestrami.
