Dnešné čítania mi pripomínajú tému, ktorú sme už pár krát rozoberali. Ale keďže je táto téma tak dôležitá, a často ju chápeme nesprávne, ešte sa k nej vrátim. Je to téma večného života, ktorý bol základom viery pre Jakuba, Ježiša a mnoho ďalších.
Dlhé roky som síce vedel o večnom živote, ale nerozumel som tomu vo svojom srdci. Myslel som si, že je to pekná myšlienka, ale mal som svoje pochybnosti. Vedel som, že bez ohľadu na to, čomu verím, jedného dňa fyzicky zomriem. Preto, že som bol zmätený, neprijal som útechu večného života pre seba samého. Bolo to ako keby som vlastnil auto, ale nemohol som na ňom jazdiť. Rozumel som tomu, že to auto je užitočné, ale nebol som schopný ho použiť. Prečo? Lebo som si bol vedomý toho, že neviem šoférovať! Jednoznačná odpoveď na tento problém je naučiť sa šoférovať. A odpoveď na nejasnosť v otázke večného života je naučiť sa rozmýšľať ako Jakub a Ježiš.
Pozrite sa na čítanie z knihy Genezis. Jakub hovorí: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi…” (Gn 49,29) Ľudia, ktorý veria tomu, že smrť znamená koniec, by povedali: Keď budem vzatý od svojho ľudu… Ale Jakub veril, že bude vzatý za svojimi predkami. Ale tiež vedel, že bude musieť fyzicky zomrieť. Ako to bolo možné? Musel veriť, že on (fyzická aj večná osoba), bude naďalej žiť v duchovnej sfére, zatiaľ čo jeho telo (jeho dočasné vlastníctvo), bude pochované v jaskyni. Je to ako keby vnímal svoje fyzické telo ako oblečenie. Oblečenie patrí osobe, je to väčšinou všetko, čo môžete na tej osobe vidieť, ale to oblečenie nie je tá osoba, je to iba vlastníctvo. Takže Jakub sa tešil, ako sa po smrti stretne so svojimi ľuďmi. Aká útecha. Na druhej strane, Jakubovi synovia sa netešili, že sa majú stretnúť so svojím bratom Jozefom, po tom ako Jakub zomrel. Mohol by ich zabiť za to, čo mu urobili. A smrť nebola niečím, na čo by sa tešili. Nebola pre nich útechou. Preto sa báli.
Človek môže zistiť, čomu naozaj verí, ak ide o večný život, skrze svoje pocity. Keď sú pri predstave smrti plní strachu, tak nezmýšľajú tak, ako Jakub. Ale ak smrť pre nich nie je nič viac ako vyzliecť sa a obliecť si oveľa vzácnejšie šaty, potom zmýšľajú tak, ako Jakub. Ktorá perspektíva prináša podľa teba viac ovocia Ducha Svätého?
Keď čítame Matúšovo evanjelium vidíme tú istú myšlienku vysvetlenú ešte zrozumiteľnejšie. Ježiš nám hovorí, že máme aj telo aj dušu. Obidve sa dajú zabiť. Rozdiel je v tom, že všetci zakúsime smrť tela, ale nie každý zakúsi smrť duše. Duša je skutočnou večnou osobou, zatiaľ čo telo je niečím, v čom je duša dočasne zaodetá, kým je na zemi. “Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu.” (Mt 10,28) Nie je to o nič horšie, ako prísť o svoje oblečenie. A Otec sa stará aj o tvoje telo! On má zrátané aj vlasy na tvojej hlave. On sa stará o tvoje vlastníctvo len preto, že ťa miluje. Ale si pre neho oveľa vzácnejší ako to, čo vlastníš.
Ježiš dokázal aj to, že fyzická smrť neznamená koniec. Urobil to tak, že dovolil, aby ho verejne zabili a potom vstal z mŕtvych. Takže jeho učeníci si boli istí, že smrť bola len udalosťou v Ježišovom večnom živote. A my prijímame takú istú útechu skrze vieru. Ateisti nemajú takúto útechu, takže viera je viac ako voľba. Kresťanská viera prináša útechu do sveta plného bolesti a smrti. A oveľa viac ako to, je to prísľub večného života. Vďaka ti Ježiš, že tí, ktorí v teba veria, sa môžu tešiť, že sa stretnú so svojimi ľuďmi.
