Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov. Modlíme sa s mnohými ľuďmi a pri týchto modlitbách zisťujeme, že niektorí ľudia neveria v to, že im môže byť odpustené. Veria tomu, že ich hriech je príliš veľký. Zvyčajne je tento hriech ukrytý, zamaskovaný a nikdy sa o ňom nehovorí.
Aj v tíme máme jednu ženu, ktorá uverila tejto lži. Pred mnohými rokmi otehotnela mimo manželstva, odišla, aby porodila to dieťa a potom ho dala na adopciu. To bolo tajomstvo, ktoré bolo ukryté vo vnútri 50 rokov. Raz sa pokúšala povedať to niekomu v cirkevnom zbore, ale ten človek povedal, že nie je dobré sa o takých veciach rozprávať. Neskôr na seminári vznikla situácia, kedy sa spojila s vnútornou bolesťou a rozrušením, ktoré v tom čase pociťovala. Tá hlboká bolesť vyšla na povrch a modlitebníci si ju vypočuli. Najprv si nedokázala odpustiť ale neskôr sa jej to podarilo a odpustila samej sebe ako tej mladej žene. To tajomstvo bolo von, prijala odpustenie a bola uzdravená zo všetkej bolesti. Bola ochotná toto svedectvo povedať na verejnosti viackrát. Každý raz to prinieslo slobodu niekomu inému.
Modlila som sa s jedným mladým otcom, ktorý bojoval so zlými myšlienkami od narodenia svojej dcéry. Zápasil s týmito myšlienkami, ale priniesol ich do času modlitby. Otec ho oslobodil, a keď som ho o nejaký čas stretla, už nemal tento problém.
Pavol hovoril o tom, že bol najhorší z hriešnikov a aj tak mu bolo odpustené. Medzi jeho hriechy patrila aj vražda, rúhanie, prenasledovanie a arogancia. Bez ohľadu na to, aký zlý je náš hriech, Ježišovo milosrdenstvo je väčšie. On čaká s otvoreným náručím, s tými rukami, ktoré rozpäl aj na kríži, aby privítal každého z nás a oslobodil nás od našej viny. Niekedy sa ľudia kvôli svojej minulosti cítia bezcenní a ako odpad, ale keď odíde vina, je to ako keby boli pozdvihnutí z prachu a z hnojiska. Potom z nich vytryskne chvála a môžu naozaj povedať: “Nech je velebené meno Pánovo!”
A ešte jedna posledná myšlienka z Lukáša 6. Z plnosti srdca hovoria ústa. Jedným zo spôsobov, ako porozumieť tomu, čo sa deje v našom srdci je skrze slová, ktoré hovoríme. Väčšinou keď rozprávame, tak si dávame pozor, čo povieme a strážime si naše srdce. Ale niekedy keď sme pod tlakom, alebo v momente prekvapenia, hnevu, znepokojenia, alebo pod vplyvom alkoholu, slová, ktoré vyslovíme, ukážu, čo je skryté v našom srdci. V takýchto situáciách môžeme rozmýšľať nad tým, čo sa stalo, čo tú reakciu spustilo a prečo sme zareagovali takým spôsobom. A znova, odpustenie je kľúčom, aby sme zmenili to, čo je v našom srdci, a nabudúce, keď budeme v podobnej situácii zistíme, že reagujeme inak.
