Vdova opakovane prichádzala za sudcom so svojou žiadosťou. Bola vytrvalá, až kým nedostala odpoveď. Vytrváme v modlitbe v postoji viery, až kým nedostaneme odpoveď, alebo sa necháme odradiť a vzdáme sa?
 
Zložitá situácia v našej rodine trvala asi dva roky. Hovorila som s Otcom o probléme mnohokrát. Ukázal mi časti Písma, aby ma povzbudil. Taktiež mi dal obraz, ktorý mi pomohol. Bol to obraz veľkej kontajnerovej lode plávajúcej v oceáne. Táto loď smerovala jedným smerom. Na to, aby zmenila smer, potrebovala spomaliť a otočiť sa. Kruh pri otáčaní bol veľký a pomalý. Pochopila som, že situácia sa bude meniť len pomaly; najprv nebadane. Ale potom sa začnú diať veci. Takže okamžitá odpoveď na modlitbu bola po dvoch rokoch čakania.

Čakanie. Čakanie sa môže zdať byť nekonečné. Ježiš povedal svojim bratom, že pre nich je čas vždy správny. Ale Ježiš čakal na správny čas. Páči sa mi, keď sú veci urobené hneď. Mám rada okamžité odpovede. Ale to nie je Božia cesta. „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna…..“( List Galaťanom  4, 4). Boh vidí celkový obraz. Vie o všetkých tých mnohých veciach, ktoré musia byť na svojom mieste v správnom čase. Dovtedy musím čakať.

Budeme čakať v postoji dôvery, veriac, že On má pre nás dobré dary a dobré plány? Alebo sme sa nechali odradiť a neveríme? Porozprávaj sa s Otcom alebo s Ježišom o svojich modlitebných potrebách, o nádejach a sklamaniach a uvidíš, čo ti odpovie. Existujú dva spôsoby čakania. Jeden je rastúce sklamanie, druhý očakávanie plné nádeje. Viera nie je potrebná, kým nemusíme čakať na to, v čo dúfame. Tak poďme trpezlivo čakať s rastúcou vierou a dôverou v dobrotu nášho Otca.