Včera sme videli, že Šalamúnovo kráľovstvo sa rozdelilo a ľudia sa riadili svojimi vlastnými radami. Dnes vidíme ďalšie dôsledky toho, keď sa ľudia riadia svojimi vlastnými radami. Kiež by sa Jeroboam poradil s Bohom a nepremyslel si to celé sám. Jeho zmýšľanie bolo založené na strachu. Bál sa toho, že stratí svoje kráľovstvo, svoj ľud aj svoj život. A tí, s ktorými sa radil, jeho poradcovia, tiež založili svoje zmýšľanie na strachu z toho, čo by sa mohlo stať. Výsledkom bolo, že ľudia už nechválili jediného pravého Boha, ale zlaté teľatá. Božiu slávu nahradili dve zlaté teliatka; úbohá výmena. A to, čoho sa obával, sa skutočne stalo. Kiež by sa bol poradil s Bohom, výsledok by bol úplne iný. 

Uvedomuješ si, že si odetý v Kristovi a prikrytý jeho slávou? Svietime ako svetlá v temnom svete (Flp 2,15), ale nevidíme to. Čím bližšie k nemu prídeme, čím viac sa na neho spoliehame, čím viac sa s ním radíme, tým viac budeme odrážať jeho slávu a žiariť v tomto temnom svete. Aj pri písaní tohto zamyslenia som si uvedomila, že už som bola v polovici, bez toho, aby som poprosila Ducha Svätého o jeho múdrosť. Jeho slová nám radia, aby sme ‘na všetkých svojich cestách mysleli na neho a on nám bude rovnať chodníky‘ (Prís 3,6). Je to lepší spôsob života. Hľadaj jeho rady namiesto rád ľudí.

Nežijeme len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Ježiš nasýtil ľudí fyzicky. Ľudia ho nasledovali a nejedli už tri dni. Nečudujem sa, že boli hladní. Sedem chlebov nasýtilo štyri tisíc ľudí a zvýšilo sa sedem košov odrobín. V tom čase potrebovali ten chlieb. Ako títo ľudia, aj my máme fyzické potreby, ale, čo je ešte dôležitejšie, potrebujeme sa spájať so slovami, ktoré vychádzajú z Božích úst. Potrebujeme vzťah s Ježišom, aby nás viedol cez búrky života. Môžeme sa zastaviť v našom každodennom živote a pozvať Ježiša, Otca, alebo Ducha Svätého do rozhodnutí, ktoré robíme. Keď to budeme takto robiť, tak skôr započujeme jeho hlas a budeme kráčať jeho cestami. Iba On má riešenie na všetky naše ťažkosti.