Dnes máme veľmi známe čítanie o tom, ako Ježiš ostal v chráme, keď jeho rodičia odišli z Jeruzalema. Veľa rodičov si možno vie spomenúť na ten pocit strašnej úzkosti keď zistia, že sa ich dieťa stratilo. Mária s Jozefom zanechali všetkých svojich príbuzných na ceste a vrátili sa do Jeruzalema. To bolo dosť riskantné. Pár, ktorý cestoval sám, mohli ľahko prepadnúť zlodeji; presne ako muža, ktorého zachránil milosrdný samaritán. Bol zbitý, zranený, bez šiat, okradnutý a ponechaný na smrť. Presne to sa mohlo stať aj Márii a Jozefovi. S veľkým strachom a úzkosťou sa ponáhľali naspäť do Jeruzalema v nádeji, že nájdu svojho strateného syna. Našli ho, a vysvetlili mu, ako veľmi sa báli. On sa podriadil ich autorite a vrátil sa s nimi domov. Všetko toto veľmi dobre poznáme. Ale je tam jeden verš, ktorý často prekvapí ľudí, ktorí sa nad týmto slovom zamýšľajú. Je to tento verš: “A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.” (Lk 2,52)
Je ľahké pochopiť, že Ježiš sa vzmáhal v obľube u ľudí. Ale vidíš to, že on sa vzmáhal v obľube u Boha? Rozumieš tomu? Boh miluje všetkých ľudí rovnako, ale nie všetkých má rovnako v obľube. A keď si Boh niekoho obľúbi, tak jeho priazeň sa môže zvyšovať a znižovať, ale zároveň ďalej miluje toho človeka bezpodmienečne. Takže čo je tá Božia priazeň a prečo by mala voči Ježišovi mala rásť? Odpoveď je v tom istom verši. Ježiš rástol a vzmáhal sa v múdrosti; a ako rástol a vzmáhal sa v múdrosti, prijímal viac priazne od Boha aj od ľudí. Takže ak aj my chceme, aby priazeň od Boha voči nám rástla, musíme sa vzmáhať vo veku, ale aj v múdrosti. (Vzmáhať sa vo veku mi pripadá jednoduché, ale vzmáhať sa v múdrosti je pre mňa trochu ťažšie.)
Je ešte jedno veľmi známe podobenstvo, ktoré veľmi dobre poukazuje na vzrastanie alebo zmenšovanie Božej priazne. Je to podobenstvo o talentoch. Ten, ktorý mal najviac priazne od Boha (ktorý dostal najviac talentov), investoval tie talenty s múdrosťou. Mal tiež dosť múdrosti, aby vedel, ako potešiť svojho pána. A vďaka tomu dostal ešte viac priazne (boli mu dané ďalšie talenty). Ale ten, ktorý mal menej múdrosti, mal aj menej priazne. Ani nevedel, čo by potešilo jeho pána. A tak prišiel aj o tú malú priazeň, ktorú si predtým užíval. Ako to povedal Ježiš: Tomu, ktorý má (múdrosť), ešte sa pridá (zodpovednosti), ale tomu, ktorý má málo (múdrosti), zoberie sa aj to málo (zodpovednosti), čo mal. Inými slovami, od Boha nikdy nejde málo štedrosti. On bude prejavovať priazeň podľa našej schopnosti zaobchádzať múdro a zodpovedne s darom, ktorý nám dá. A ako budeme rásť v múdrosti a zodpovednosti, dostaneme viac darov. Budeme rásť v obľube u Boha.
Čo to znamená pre teba aj pre mňa? Ak chceme dostať od Boha viac, najdôležitejšie je dávať si veľký pozor na dary, ktoré už máme. Ak tieto dary používame s múdrosťou a zodpovednosťou, potom budeme vidieť, ako v našich vzťahoch rastie láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, atď. Inými slovami, Božie dary pre nás sú na to, aby láska v našich vzťahoch vzrastala. Používaj tieto dary s múdrosťou a zodpovednosťou, a budeme obklopení väčším množstvom vzťahov, v ktorých budeme milovať do hĺbky. A potom nám Boh dá ešte viac darov. V tejto perspektíve je ukryté tajomstvo. Ľudia sú darom od Boha. Tvoje vzťahy sú Božie dary pre teba. Ty si darom od Otca pre Syna. Si tiež darom od Syna pre Otca. Oni ti budú prejavovať priazeň do takej miery, do akej to dovolí tvoja múdrosť a zodpovednosť.
Rozmýšľaj o daroch (ľuďoch), ktoré ti Otec dal. Ako by si mohol týmto ľuďom prejaviť viac priazne? Robíš to do takej miery, do akej to dovolí ich múdrosť a zodpovednosť? Ak áno, tak sa správaš ako dieťa svojho nebeského Otca.
