Ľudia v priebehu histórie uverili mnohým veciam, ktoré spôsobili veľké problémy. V modernej kultúre nám to pripadá prirodzené; pretože dokonca aj dnes je to úplne bežné presvedčenie. Ale napriek tomu to prinieslo nespravodlivosť a trápenie, o ktorých sa nehovorí. V čítaní z knihy proroka Ezechiela Boh poukazuje na toto presvedčenie a zavrhuje ho. Ako je možné, že nejaké presvedčenie, ktoré jednoznačne odporuje Božej vôli je tak bežné, dokonca aj medzi kresťanmi? Pozrime sa na to bližšie, aby sme sa uistili, že sa to nestalo aj nám. Príslovie, ktoré Boh odmietol bolo takéto: Otcovia jedli nezrelé hrozno a synom stŕpli zuby.
Znamenalo to, že deti trpia kvôli zlým rozhodnutiam svojich rodičov. Z jedného pohľadu je to aj pravda; a tým je fyzický pohľad príčiny a dôsledku. Napríklad rodič alkoholik sa chce vysporiadať so stresom tým, že pije alkohol. Každé dieťa, ktoré malo rodičov alkoholikov, pozná stres a utrpenie, ktoré je tým spôsobené. Ale to dieťa môže byť ovplyvnené aj inými spôsobmi. Aj napriek tomu, že dieťa môže prisahať, že nikdy nebude ako jeho rodičia, aj tak vidíme, ako sa alkoholizmus prenáša z generácie na generáciu. Tak je to aj s násilníckym správaním, sebaodmietaním, hnevom, atď. Deti sa naučia rozmýšľať, ako ich rodičia, či už svojich rodičov majú radi alebo nie. Od svojich rodičov dostávame oveľa viac, ako len genofond. Takže na tejto úrovni je to príslovie pravdivé.
Keď toto presvedčenie prijmeme, je veľmi ľahké preniesť ho aj na iné oblasti, kde vôbec nemusí platiť. Môžeme veriť tomu, že deti sú zodpovedné za skutky svojich rodičov. Ako sa prejavuje toto falošné presvedčenie? Tu je jeden príklad: Raz som sa opýtal muža pochádzajúceho z Walesu, prečo nenávidí Angličanov. Odpovedal mi, že v trinástom storočí jeden anglický kráľ zabil waleského kráľa. Takže jeho waleský nacionalizmus, čiže jeho predsudky voči terajším obyvateľom Anglicka, sa zdajú byť tomu Walesanovi prejavom spravodlivosti. Mnohí ľudia z mnohých krajín nemajú radi iných ľudí práve kvôli týmto krivdám v histórii. Viníme dnes ľudí za nespravodlivosť, ktorá sa stala niekedy v minulosti. Možno ti napadajú iné oblasti, kde sa vina nepripisuje páchateľovi, ale iným ľuďom.
Boh hovorí, prostredníctvom Ezechiela, že my sami sme zodpovední za naše správanie. Tak ako sú naši rodičia zodpovední za ich správanie. Môj hriech je mojim hriechom a tvoj je tvojim. A hriech môjho otca je jeho hriechom atď. Prečo je táto individuálna zodpovednosť tak dôležitá? Keď som ja zodpovedný za svoj vlastný hriech, a ten je odpustený, potom je to ukončené. Ale ak som ja zodpovedný za hriechy svojich predkov, rodinných príslušníkov, národa atď., ako mi potom môže byť úplne odpustené? A ako by som mohol byť slobodný?
Prečítaj si to čítanie ešte raz a rozmýšľaj nad ním. Cítil si niekedy vinu za to, čo urobili iní ľudia? Mal si niekedy negatívne pocity voči sebe samému kvôli tomu, ako ťa dnešná spoločnosť pokúša ovplyvňovať, ovládať alebo odmietať? Kresťania sú často nepochopení ľuďmi vo svete. A toto nepochopenie môže priniesť problémy, keď sa nepodvolíme normám alebo kultúre svetskej spoločnosti. Ale my nepatríme tomuto svetu! Sme v ňom, ale nie sme jeho súčasťou. Patríme do nebeského kráľovstva, ktorého normy a kultúra sú celkom iné. Napríklad v nebeskom kráľovstve je každý zodpovedný za svoje vlastné hriechy a každému je osobne odpustené. Takže každý je slobodný. Máme na výber. Ktorej kultúre sa podvolíš? Nemôžeš sa podvoliť obidvom. Mnohí ľudia sa snažia prispôsobiť vzorcom tohto sveta, zatiaľ čo sa snažia hľadať Božiu vôľu. Sú ako loď bez kormidla v rozbúrenom mori; sú zmietaní do jednej a do druhej strany zápasením s protichodnými vlnami a vetrom. Takže ak sa rozhodneš pre kultúru nebeského kráľovstva, vedz, že máš zodpovednosť len za svoje vlastné skutky, a je ti odpustené, aj keď sa ťa ľudia snažia obviňovať. Zotrvaj na ceste a určite dosiahneš svoj cieľ; a tým je byť Božím dieťaťom, ktoré sa učí a je formované svojim Nebeským Otcom.
