Keď prišiel Ježiš, žiadal, aby si ľudia zvolili novú zmluvu. Špeciálne privítal tých, ktorí boli ako malé deti; ľudia, ktorí neboli vo svojich srdciach oddaní starej zmluve. Nebeské kráľovstvo bolo pre nich otvorené. Ale takéto “malé deti” sa stále len učia o duchovnom živote s Otcom. Mnohým veciam nerozumejú a robia veľa chýb. Je to normálne. Ale čo urobí dobrý otec, keď jeho dieťa spraví chybu? Zdvihne to dieťa na ruky, miluje ho a pomôže mu skúsiť to znova. A možno to skúsia znova, toľkokrát, koľko bude potrebné, aby prekonali ťažkosti a naučili sa Otcovým spôsobom. Prvý list Solúnčanom, 2. kapitola, verše 11-12 vysvetľujú tento proces, keď Otec pracuje so svojimi deťmi, povzbudzuje, utešuje a nalieha, aby žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý volá každého do svojho kráľovstva a svojej slávy. 

Spoznávaš seba samého ako jedno z tých malých detí, možno nadšené do učenia, alebo možno také, ktoré robí chyby? Ak áno, je dobré si pamätať, že sme deťmi novej zmluvy. Máme Boha Otca, ktorý nám odpúšťa naše chyby, berie nás na ruky a pomáha nám skúsiť to znova. Takže môžeme prijať jeho odpustenie a pokračovať ďalej. A aj keď nás ostatní odsúdili, alebo sme odsúdili sami seba, v Kristovi nie je žiadne odsúdenie (Rim 8,1). Možno by pomohlo, keby si si predstavil seba samého v obraze, keď Ježiš víta malé deti a uvidíš, čo povie a urobí.