Včera sme sa pozreli na proces, v ktorom sme premieňaní na Kristov obraz. Začína sa slobodou od predsudkov kultúry, v ktorej sme rástli. Keď sa sloboda zlúči s mladíckym nedostatkom skúseností, urobíme veľa chýb vedúcich k zlyhaniu. Myslím tým to, že sa snažíme ísť svojou vlastnou cestou a chceme, aby nás všetci v tomto snažení podporili. V tomto procese prídeme na to, že všetci naši priatelia sa snažia o to isté. Chcú ísť svojou vlastnou cestou s naším odobrením. Keď každý chce ísť iným smerom, nikomu sa nepodarí vytvoriť novú a lepšiu kultúru, ktorá bude všetkým vyhovovať. Čo potrebujeme je líder, pod ktorým všetci pracujú, aby dosiahli spoločný cieľ. Ježiš je týmto lídrom, ktorý nás k sebe ťahá tým, že nám odpúšťa naše zlyhania a miluje nás presne takých, akí sme. On má tiež lásku, radosť a pokoj, ktorý chceme, a tak ho môžeme s dôverou nasledovať. A časom prijímame jeho lásku, pokoj a šťastie. 

Keď sme otrokmi, Otec nám dáva slobodu. 
Keď sme slobodní, Otec nám dovolí zlyhať, a potom nám odpúšťa. 
Keď je nám odpustené a my odpustíme druhým, máme v našich vzťahoch viac Otcovej lásky.
Keď milujeme a sme milovaní, máme pokoj a šťastie v akýchkoľvek okolnostiach. 

V dnešnom čítaní sa vraciame na začiatok celého tohto procesu. Keď ľudia počúvajú Ježiša, vedia, že On hovorí s autoritou, ale každý človek si vysvetlí jeho učenie podľa želaní svojho vlastného srdca. Inými slovami, ľudia majú slobodu v tom, ako na Ježiša zareagujú; a keďže každé srdce je iné, plné individuálnych pravidiel a presvedčení, každý reaguje iným spôsobom. Takmer všetci ľudia si vysvetľujú zmysel Ježišových slov nesprávnym spôsobom. Ak zlyháš, tak sa neboj, Otec je trpezlivý, dobrý a odpúšťajúci. Na čom záleží je túžba viac sa mu podobať. Chceš vedieť, kto bol na správnej ceste? Pravdepodobne jeho učeníci, ako aj ženy, ktoré ho nasledovali, a asi aj Nikodém. Ale čo s ostatnými?

Niektorí ľudia hľadajú proroka, ktorý by viedol ich duchovný život; rozmýšľajú nad tým, či Ježiš je tým prorokom. Ale Ježiš je viac ako prorok. Iní zas hľadajú spasiteľa, ktorý by ich pozdvihol z ich ťažkého života; zamýšľajú sa nad tým, či Ježiš je Kristus. Ježiš je Spasiteľ, ale on sa o spásu ich duší zaujíma oveľa viac, než si uvedomujú. 

Ďalší si zas myslia, že nájdu život tým, že budú skúmať písma. Ťahá ich to k Ježišovi, ale nemôžu uveriť, že Ježiš je tým, ktorého čakajú, pretože pochádza z Galiley. Písmo hovorí, že Mesiáš príde z Betlehema. A tak, bohužiaľ, odmietnu jeho úžasné učenie a diela, pretože sa zdá, že to nie je podložené Písmom. Aj tak si niektorí myslia, že písma a tradícia sú ešte dôležitejšie ako Zákon v tom, ako sa snažia žiť bezúhonné životy. Chcú Ježiša odsúdiť len preto, lebo je z Galiley a napriek tomu tvrdí, že Boh je jeho Otec, aj keď zákon hovorí, že je nesprávne niekoho odsúdiť bez vypočutia si jeho svedectva. Vidíš tu to, že každý má svoj vlastný názor, a každý si vysvetľuje udalosti podľa presvedčení zapísaných v svojom vlastnom srdci? Každý má v sebe predsudky, takže aj ich pochopenie spravodlivosti je nesprávne. Keď ľudia počúvali Ježiša, každý reagoval na tie isté slová iným spôsobom. Možno aj medzi sluhami, ktorí prišli zatknúť Ježiša vládol rovnaký zmätok.  Možno preto nikto nepoložil na Ježiša ruky a stráže ho nezatkli. 

Iba Ježiš mal v sebe pokoj. Všetci jeho poslucháči dúfali v to, že ich túžby sa nejakým spôsobom naplnia. Ale Ježiš chcel plniť len vôľu svojho Otca na nebesiach. A pri tom všetkom žil s vedomím Otcovej lásky a uznania. Preto mohol zažívať lásku, radosť a šťastie. Už vidíš, že jediným spôsobom ako nájsť Ježišovu lásku, pokoj a radosť je chcieť sa mu viac podobať? Je to úzka cesta a len málo ľudí po nej kráča, ale táto cesta vedia k životu v hojnosti, po ktorom každý túži. 

Hovoríme slová modlitby, ktorú nás naučil Ježiš: “Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.” Teraz môžeme vidieť, akú rolu máme my v tejto veľkej úlohe. Uvedomme si, že naše myšlienky a pocity, vôľa a motivácie sú výsledkom vecí zapísaných v našom srdci; veci, ktorým my veríme, že sú správne, pravdivé a hodnotné. Čo potrebujeme urobiť predtým, ako niečo povieme alebo spravíme, je rozpoznať naše vlastné presvedčenia a skúmať, či sú v súlade s Otcom. Ako to môžeme rozoznať? Jeho presvedčenia vpísané v našich srdciach nám dajú lásku, pokoj a šťastie v akejkoľvek situácii. Budú tiež požehnaním pre ostatných. Ak ten navrhnutý spôsob jednania bude budovať vzťah s Bohom, so sebou samým a s inými, tak to ovocie ti hovorí, že pravdepodobne plníš Otcove priania a cvičenie robí majstra.