Na prvý pohľad sa toto čítanie zdá byť akýmsi volaním o pomoc od obetí bezbožných. Vyzerá to tak, ako keby tí zlí vyhrávali a obete prehrávali a Boh tam nie je.
Ale pozri sa bližšie a zistíš, že aj medzi obeťami sú víťazi a že bezbožní prehrávajú. Ako je to možné?
Neexistujú dve skupiny ľudí – “bezbožní” a “obete”. Aj bezbožní sú obeťami iných zlých ľudí. Je to preto, lebo zlý človek podvedie, okradne alebo zabije tak isto ďalšieho zlého človeka ako dobrého.
Ale sú dve skupiny ľudí – požehnaní a nepožehnaní. Bezbožní neprijímajú požehnanie od Boha, pretože s ním nemajú žiaden vzťah.
“Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: “Boh nezasahuje; Boha niet. Také sú všetky jeho myšlienky,…” (Ž 10,4-5) Takže keď sa bezbožný človek stane obeťou, neprijíma žiadnu útechu. Ale sú aj obete, ktoré majú vzťah s Bohom.
To sú tí, o ktorých je napísané: “Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.” (Ž 10, 14) Takže niektorým obetiam je prejavovaná priazeň, a Boh im pomáha. Inými slovami, tieto obete sú požehnané.
Ježiš to hovorí takto: ” Na svete budete mať (všetci) súženie, ale (vy, ktorí veríte v Ježiša) dúfajte, ja som premohol svet” (Jn 16,33) Viera prináša útechu a nádej tím, čo veria, ale neveriacim nemá kto uzdraviť rany.
Takže keď sa nad tým zamyslíme, toto čítanie je posolstvo nádeje, ktoré povzbudzuje veriacich. Buďte požehnaní.
