Ježiš vysvetľuje, že po zmŕtvychvstaní nie je žiadna ďalšia smrť, a preto tu nie je ani potreba manželstva alebo dedičstva. Každý dostane svoje vlastné dary priamo od samotného Boha. Boh Otec hovorí, že túži po tom, aby sme ho volali Otcom, poznali ho ako svojho Otca. Potom On bude ten, kto nám dá „rozkošnú krajinu a najskvostnejšie dedičstvo“ (Jeremiáš 3:19).

Filozofia saducejov je beznádejná. Pre nich neexistuje žiadna dlhodobá budúcnosť. Ale ak majú ľudia nádej na vzkriesenie, nemôžu byť bez nádeje. Ak nie je zmŕtvychvstanie, potom nás môžu iní ľutovať ako najúbohejších zo všetkých ľudí,  pretože veríme v klamstvo. Nepotrebujeme vieru, aby sme uverili vo vzkriesenie, pretože ho už Ježiš dokázal. Po svojom fyzickom vzkriesení videli Ježiša stovky ľudí. Jedol pred nimi jedlo, aby im dokázal, že sa udialo fyzické vzkriesenie. Povedal veľa slov, ktoré zaznamenali svedkovia.
 
Sme nesmrteľnými duchovnými bytosťami s dočasnou fyzickou skúsenosťou na zemi. Naša budúcnosť je zabezpečená a to je dobré. Nebudú už žiadne slzy, bolesť, choroba alebo smrť. Musíme dovoliť Otcovi zmeniť naše srdcia, aby sme uverili tejto pravde. Potom dokážeme čeliť všetkým ťažkostiam s nádejou. Druhí ľudia  budú vidieť, že sme zdrvení, ale nie premožení. Nič nás nemôže zničiť. A potom budú aj oni chcieť vedieť, čo my máme a oni nemajú.