Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky (Rim 8,39), okrem našich vlastných rozhodnutí.
Po tom, ako Ježiš vykonal množstvo znamení a zázrakov, nasledoval ho veľký dav. Povedal im, že je chlebom života, ktorý ich nasýti. Takže sa obracali na neho, aby im zaobstaral chlieb, tak ako Mojžiš nasýtil Izraelitov, keď putovali púšťou. Oni rozmýšľali fyzickým spôsobom, ale Ježiš rozmýšľal duchovne. Ježiš potom pokračoval a povedal, že musia jesť jeho telo a piť jeho krv. Vedel, že mnohí nebudú schopní prijať toto učenie. Mnohých to urazilo, šomrali a sťažovali sa. Odvrátili sa od neho a viac s ním už nechodili. Ich rozhodnutie ich oddelilo od Ježiša, ktorý je láskou.
Ježiš poznal srdcia a mysle tých učeníkov, ktorí sa od neho odvrátili; poznal tých, ktorí mu neuveria, aj tých, ktorí ho zradia. Pozná aj naše srdcia a mysle. Nič pred ním nie je skryté. Keď šomreme, sťažujeme sa, alebo sa urážame, naše srdcia sa zatvrdzujú a tvrdé srdce je zatvorené pre lásku. Tvrdosť srdca vytvára bariéru medzi nami a tými, ktorí nás urazili, a tiež spôsobuje oddelenie od Ježiša. Je niekto, s kým už nie si vo vzťahu, pretože si sa urazil a zatvrdil si svoje srdce?
Keď sú naše srdcia tvrdé, neodpustenie má nad nami veľkú moc, tak ako ju majú negatívne presvedčenia a negatívne sľuby, ktoré dávame sebe samým. Vybrali sme si zlú cestu a sme oddelení od lásky. Čokoľvek sa ti stalo a urazilo ťa, prosím, odpusti a pusť sa negatívnych presvedčení a sľubov. Potom budeš obnovený pre lásku. Keď to urobíš, neznamená to, že musíš mať vzťah s osobou, ktorá ťa zranila, ale otvára to dvere láske. Zmení to tvoje pocity voči tomu človeku.
Nebuďme ako učeníci, ktorí odišli od Ježiša. Buďme ako Peter, ktorý vedel, že Ježiš je Boží Svätý. Ježišove slová sú Duch a život. Keď nám nedávajú zmysel, je to jednoducho preto, že im nerozumieme. Ale keď kráčame s Ježišom, jeho láska pretvára naše srdcia a naše chápanie.