Dnes nám Ježiš vysvetľuje, ako môžeme v tichosti prijímať Božie slovo. Naše srdcia sú bojiskom, kde nás opačné sily ťahajú rôznymi smermi. Svet, telo a diabol predstavujú telesné túžby, ktoré nás vzďaľujú od Boha. Božie slovo reprezentuje viera, ktorá nás priťahuje k Bohu. Keď je žiadostivosť tela silnejšia ako naša viera, začneme v duchovnom živote zaostávať. Ale keď je naša viera silnejšia ako žiadostivosť tela, rastieme v ovocí Ducha Svätého. Ale stále prebieha boj o to, čo bude mať prevahu. Dobré vplyvy sú ako dobré semienka, a zlé vplyvy sú ako kúkoľ, ktorý rastie na poli spolu s pšenicou. Je dôležité si uvedomiť, že kým žijeme vo fyzickom svete, nikdy nebudeme úplne slobodní od škodlivých vplyvov. Sú súčasťou našej prirodzenosti. Keď vykoreníme všetky tieto vplyvy, stratíme časť našej ľudskosti. Boh nás stvoril, aby sme žili v tomto napätí, kým sme na zemi, aby tak mohol byť každý deň víťazstvom. Neexistuje víťazstvo bez boja, ani boj bez nepriateľa. A sú to práve tieto pravidelné denné víťazstvá, ktoré nám ukazujú, že sme viac ako dobyvatelia. Napokon, aj tyran môže dobyť iné národy, ale stále môže žiť v duchovnom otroctve. Ale Božie dieťa má sebakontrolu a slobodu. Preto nám Ježiš hovorí, aby sme nevykoreňovali škodlivé vplyvy, pretože pritom stratíme aj to dobré ovocie. Napríklad, jedným ovocím Ducha Svätého je radosť. Hocikto môže byť šťastný, keď všetko ide dobre. Ale Božie dieťa môže byť šťastné, aj keď je v problémoch. A to je to, čo odlišuje človeka, ktorý v tichosti prijal Božie slovo. Čo niekto vidí ako problém, druhý vidí ako príležitosť rásť vo vytrvalosti, a teší sa z toho, že je hoden viac sa podobať Kristovi. 

Keď príde čas žatvy, čiže keď odídeme z tohto sveta, vtedy Ježiš odstráni všetky škodlivé vplyvy z našich sŕdc. Poviaže ich do snopov a hodí do ohňa. Potom budeme dokonalí ako je On dokonalý. Už teraz sme jeho vzácnym vlastníctvom, ale až potom budeme ako On.