Keď sa pozrieme zblízka na príbeh Štefanovho odsúdenia, vidíme, že to posolstvo má moc prekonať každý odpor. Čo uschopnilo Štefana čeliť budúcnosti? Pohľad na Ježiša! Ježiš, ktorý bol zabitý, stále žil s Bohom v nebi. Takže Štefan vedel, že aj keď opustí svoje pozemské telo, jeho duch nezomrie. A aké boli jeho posledné slová? “Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!” (Sk 7, 59) Jeho duch nezomrie, ale privíta ho Ježiš. Keď veríme vo večný život, je v tom obrovská sila.

Štefan bol ukameňovaný, aby sa to posolstvo ďalej nešírilo, ale jeho vrahovia prišli neskoro. Šavol počul jeho posledné slová a zapamätal si ich. Neskôr stretol Ježiša na ceste do Damašku a aj on spoznal, že Ježiš je živý. V tom momente sa stal veriacim, pretože nemohol poprieť, že to posolstvo je pravdivé. Stal sa novým poslom. V pravde je obrovská sila.

Sviatok sv. Štefana nám pripomína, že nikto a nič nemôže zastaviť šírenie posolstva. Ani farizeji, ani Rimania, ani Herodes, ani dav, ktorý zabil Štefana. Raná cirkev rýchlo rástla. Dnes Cirkev čelí inému odporu, ale nikto a nič nemôže zabrániť šíreniu posolstva. Humanizmus, sekularizmus, súperiace náboženstvá, ľahostajnosť, všetko to sa snaží zahubiť to posolstvo, ale nikto nemôže uspieť. Prečo? Pretože to posolstvo je nebeské, je večné. 

Dnes sa snaž rozmýšľať o pravde. Posolstvo nemôže byť zastavené. Všetko, čo môžeš robiť, je podať ho ďalej, keď nájdeš poslucháča. Predstav si niekoho, kto ťa bude počúvať, a povedz mu, čo pre teba znamená sviatok sv. Štefana. Potom si sadni a vychutnaj si ten sviatok (v ang. Holiday – Holy Day = svätý deň), vo vedomí, že nebeské kráľovstvo (Božia láska) je s tebou práve teraz, a nikdy oň nemôžeš prísť.