Naše životy sa tiež podobajú tomuto domu. Keď pozveme Ježiša do nášho vnútra, on začne prerábať svoj nový dom. Všetci máme nejaké múry, ktoré sme si postavili na našu ochranu, ale ktoré nám neslúžia k dobru. Napríklad, pamätám si, že keď som bola veľmi zranená, urobila som sľub, že už ma nikdy nikto takto nezraní. Tento sľub spôsobil, že som si od ľudí držala odstup a dokonca ovplyvnil aj naše manželstvo. Niektoré ženy sa rozhodnú, že muži nie sú bezpeční a tak si od nich držia odstup. Ani jedno z týchto dvoch rozhodnutí nepomáha budovať dobré vzťahy. Máš aj ty v sebe nejaké múry, ktoré nie sú nápomocné? Si ochotný nechať Ježiša, aby ich zbúral? On je nežný a starostlivý. Bude ťa jemne premieňať, krok za krokom, bude búrať tie múry a stavať si nový dom, v ktorom bude prebývať. Tento dom bude prestavaný na základoch lásky. Budeš rásť v láske a staneš sa bezpečnejšou a viac prijímajúcou osobou. 

My sme príbytkami, v ktorých prebýva Boh. Počas tohto procesu premeny sa stávame nebeskou rodinou. Už sa viac necítime vylúčení, neprijímaní, cudzí, pretože patríme Otcovi. 

Pamätám si jednu ženu, ktorá sa nikdy necítila tak, že niekde patrí. Racionálne stále vedela, že to nedáva zmysel, ale tento pocit bol pre ňu reálny. Počas modlitby jej Otec zjavil, že si postavila múr, a rozhodla sa oddeliť sa od neho. Oľutovala toto rozhodnutie a pozvala ho, aby sa stal súčasťou jej života. Potom sa veci zmenili. Vedela, že niekam patrí; vedela, že Boh je jej Otcom. Už viac nebola cudzincom. 

Ak sa aj ty cítiš ako cudzinec, pozývam ťa, aby si aj ty nechal Ježiša, nech si v tebe urobí nový domov. Patríš mu, a keď budeš pripravený, môžeš ho pozvať, aby si začal prerábať svoj dom.