Ježiš mal dva typy publika – farizejov a zákonníkov a na druhej strane mýtnikov a hriešnikov. Tí prví verejne šomrali a sťažovali sa na to, s akými ľuďmi sa Ježiš stretával. Tak im Ježiš povedal príbeh. Zaujímalo by ma, či si uvedomili, že Ježiš hovorí o nich. Je to nádherný príbeh, ktorý odhaľuje prirodzenosť nášho Otca. Otca, ktorý čaká s otvoreným náručím pripravený obnovovať a oslavovať. Budeš aj ty utekať do jeho náručia? Pridáš sa k oslave?
Mladší syn poprosil Otca o svoje dedičstvo. Nemohol počkať, kým jeho Otec zomrie, chcel to teraz. Bolo to, ako keby povedal: “Želám si, aby si bol mŕtvy.” Jeho Otec štedro rozdelil peniaze medzi svojich dvoch synov a krátko po tom mladší syn odišiel. Zaumienil si užiť si peniaze, ktoré mal. Kým mal peniaze, mal aj skvelý čas a priateľov. Ale za krátky čas peniaze minul, priatelia ho opustili a on skončil tak, že pásol svine. Nebola to dobrá práca pre židovského chlapca; svine boli považované za nečisté, a teraz bol aj on nečistý. Klesol úplne na dno a “vstúpil do seba”. V tom čase začal rozmýšľať nad domovom a nad svojím Otcom. Možno by mohol ísť domov a pracovať tam ako sluha; bolo by to lepšie ako starať sa o svine. Tak sa vydal na cestu domov. Poznal svojho Otca natoľko dobre, že vedel, že ho privíta alebo očakával odmietnutie? Keď rozmýšľam nad rečou, ktorú si pripravil, tak sa zdá, že svojho Otca vôbec tak dobre nepoznal. Čakal, že bude musieť pracovať, ale Otec chcel len naspäť svojho syna. Jeho Otec ho privítal s otvorenou náručou, dal mu vzácne dary, prejavil mu úctu a prichystal mu štedrú oslavu.
Starší syn nikdy neodišiel z domu a navonok bol dokonalým synom. Viem si predstaviť, ako všetci susedia chvália Otca za to, že má takého dobrého syna. Ale tento syn nemal žiaden vzťah so svojím Otcom; bol skôr ako sluha, ktorý len pracoval, pracoval a pracoval. Ale keď sa mladší syn vrátil, vidíme, čo je v srdci toho staršieho, lebo “z plnosti srdca hovoria ústa” (Lk 6,45) Z jeho srdca vychádza hnev, kritika, žiarlivosť, súd a zatrpknutosť.
Veľakrát som si predstavovala samu seba v tomto príbehu. Stále som bola tým starším synom; tvrdo pracujúca, zodpovedná, poslušná, skutočná perfekcionistka. Prvýkrát som bola plná kritiky, súdu a hnevu. Druhý krát som Otca stretla na poliach a on ma pozval na oslavu. Nechcela som tam ísť, ale on ma presvedčil. Nemám až tak rada oslavy; Robert je extrovert a ja som sa zvykla na oslavách za neho schovávať. Keď sme na tú oslavu prišli, Otec ma postrčil dopredu a bola som taká prekvapená; tá oslava bola pre mňa! Nikdy som to neočakávala. Keď sa môj vzťah s Otcom obnovil, stretli sme sa na poli a užívali sme si vzájomnú spoločnosť. Posledný krát som v obraze bola tým mladším synom, ktorý sa na ceste domov stretol so svojím starším bratom. Títo dvaja bratia mali úprimnú výmenu názorov; každý z nich nie veľmi pekným spôsobom vyjadril svoj názor na toho druhého. Uvedomila som si, že mladší brat plný radosti, ktorý miloval zábavu, bol potláčaný tvrdo pracujúcim starším bratom. Keď Otec privítal mladšieho syna, bolo to ako keby som aj ja bola schopná prijať tú časť mňa samej, ktorú predstavuje mladší syn. Uvedomujem si, že mám v sebe oboch týchto chlapcov a obaja majú svoje dobré stránky.
Vieš si predstaviť seba v tomto príbehu a vidíš, s kým sa stotožňuješ; si viac ako mladší syn alebo starší brat? Vidíš sa v oboch? Aký je tvoj vzťah s Otcom?
