Na Veľkonočnú nedeľu sme v Ezechielovi 36 čítali, že Boh ‘nám dá nové srdce a vloží do nás nového ducha; odstráni naše kamenné srdce a dá nám srdce z mäsa‘.
V obidvoch dnešných čítaniach vidíme dôkazy tvrdého srdca:
Súd často predchádza ublíženiu, ktoré môže viesť k zatvrdnutému srdcu. Keď si uvedomíme tento proces, môžeme prehodnotiť naše zmýšľanie a zistiť, kde nie sme v súlade s Ježišom. Náboženskí vodcovia súdili Petra a Jána. Pokladali ich za nevzdelaných a obyčajných mužov. Ich učenie a to, že uzdravili chromého žobráka vnímali ako priestupok. Celý Jeruzalem bol z toho nadšený, až na týchto náboženských predstaviteľov. Snažili sa použiť svoju autoritu, aby umlčali Petra a Jána. Ich srdcia boli tvrdé a ich zmýšľanie prísne a limitované zákonom, pod ktorým žili. Často sa musíme rozhodnúť, či budeme mať pravdu (život pod zákonom), alebo si vyberieme vzťah. Väčšinou si myslím, že viem, čo je správne. Ale keď si vyberiem, že budem mať pravdu, a poviem to, zisťujem, že to ničí môj vzťah s Robertom.
Mária Magdaléna bola prvá, ktorá stretla vzkrieseného Ježiša. Žena, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov. Bola súdená kvôli svojej minulosti a aj kvôli tomu, že bola ženou. Ženy boli považované za ľudí druhej triedy s veľmi nízkou hodnotou. Takže žiadny z učeníkov jej neveril, keď hovorila, že Ježiš žije. Keď sme si vedomí našich predsudkov, pomáha nám to nemať reakciu tvrdého srdca.
Neverili ani dvom učeníkom, ktorí sa vrátili z Emauz. Bola to pýcha na strane učeníkov? Verili tomu, že sú najdôležitejší a najbližší Ježišovi, takže ak by Ježiš mal k niekomu prísť, tak určite najprv k nim. Alebo to bolo niečo tak neskutočné, že to prevyšovalo ich chápanie. Máme Boha, pre ktorého nič nie je nemožné, ktorý možno zatúži prekvapiť nás svojou slávou a nádherou. Nezmenšujme ho v našich očiach.
Keď sa Ježiš zjavil učeníkom, pokarhal ich za nedôveru a tvrdosť srdca. Autor listu Hebrejom nás varuje, aby sme nemali hriešne a neverné srdce; srdce, ktoré sa odvráti od živého Boha (Hebrejom 3, 12). Takže nevera je hriech, ktorý môžeme vyznať, potom sa obráťme k nemu, dôverujme mu, spoliehajme sa na neho, a volajme na neho, aby zobral naše kamenné srdce a dal nám srdce z mäsa. List Efezanom 4, 18-31 nám dáva návod, ako sa oslobodiť od tvrdého srdca. Uznáva, že hnev príde, ale v hneve nemáme hrešiť; máme ochrániť naše vzťahy od nášho hnevu. Slová, ktoré hovoríme môžu budovať iných, namiesto toho, aby sme boli kritickí a posudzovali. Mali by sme sa zbaviť všetkej zatrpknutosti, hnevu, hádok, tvrdých slov a tiež každej formy nepriateľstva. Namiesto toho môžeme byť k iným dobrí a súcitní, môžeme si navzájom odpúšťať tak, ako nám odpustil Ježiš. Je to ťažká požiadavka, ale s Otcovou pomocou môžeme pri každom stretnutí s iným človekom ukázať milujúce jemné a súcitné srdce. A keď je naše srdce tvrdé, môžeme mu to vyznať a prosiť ho o odpustenie.
Pamätám si nedávne stretnutie, pri ktorom som si uvedomila, aké mám tvrdohlavé, nepoddajné, tvrdé srdce. Keď som sa s niekým rozprávala, nahnevala som sa. Zamýšľala som sa nad tým, prečo som takto reagovala. Uvedomila som si, že som posúdila toho človeka ako tvrdohlavého, s nepoddajným a tvrdým srdcom. Potom Otec hovoril do mojich myšlienok a pripomenul mi časy, keď som ja bola taká pri Robertovi. Uvedomila som si tvrdosť svojho srdca. Hovorila som s Otcom a žiadala som o jeho odpustenie. Tiež som odpustila tým, ktorí boli voči mne v minulosti tvrdohlaví a neústupčiví. Po tejto modlitbe som v duchu cítila ľahkosť. Čo je zaujímavé, odvtedy sa zmenilo, ako ku mne ľudia pristupujú. V kostole to bolo ako keby som bola neviditeľná. Teraz ma ľudia vítajú, objímajú, pozývajú ma na kávu, a hneď sa so mnou začnú rozprávať na úrovni srdca; to všetko sa stalo potom, ako sa zmenilo moje srdce.
