Prvé čítanie je svedectvom toho, akú veľkú hodnotu má predstavivosť. Daniel si cvičí svoju predstavivosť, keďže má videnie. Táto udalosť sa odohrala v Danielovej mysli, takže môže byť opísaná len slovami blízkymi človeku, ktorý žil pred dva a pol tisíc rokmi. Daniel bol zvyknutý na obraz vládcu, alebo kráľa kráľov; slúžil Nabuchodonozorovi, vládcovi Babylonskej ríše a tiež ďalším kráľom. Bol zvyknutý na kráľovský dvor, kde sa všetko odvíja od nálady a rozhodnutia panovníka. Cieľom kráľovského dvora bolo vykonávať vôľu panovníka. Nikto iný nemal moc. Môžeme použiť našu predstavivosť, aby sme si vysvetlili túto dávnu predstavu, opísanú jeho dávnymi slovami. Keď to urobíme, bude nám niečo jasné.
Po prvé, Daniel si uvedomoval, že pozemský panovník, ktorému slúži, je len slabý odraz neviditeľného nebeského panovníka. Nabuchodonozorov trón bol veľkolepý, ale trón nebeského Vládcu bol ešte majestátnejší. Nabuchodonozor mal veľa poddaných, ktorí mu slúžili, ale Starec mal nespočetné množstvo poddaných. Nabuchodonozorovo zlaté oblečenie odrážalo svetlo, ale Starec bol sám zdrojom svetla. Nabuchodonozor mal moc, ale tento Vládca bol zdrojom všetkej moci. Trón bol symbolom moci, a jeho trónom sú ohnivé plamene s blčiacim ohňom. Ohnivá rieka prúdila od trónu, kde sedel Starec. Dôležitým posolstvom je, že Boh je zdrojom všetkej autority na nebi i na zemi. Keď Nabuchodonozor vládne ako panovník, je to len z Božieho rozhodnutia. Toto porozumenie nám môže priniesť novú a lepšiu perspektívu voči autoritám v našom živote.
Po druhé, čo robí Boh so všetkou touto mocou? Keď Vládca prehovoril alebo niečo urobil, otvorila sa kniha, aby sa zaznamenali všetky jeho slová a skutky. Nič nebolo zabudnuté alebo nesprávne pochopené. V knihe bolo zaznamenané všetko presne tak, ako sa to stalo, alebo ako bolo povedané, a akonáhle bolo v knihe niečo zapísané, už sa to nemohlo zmeniť. My sme zvyknutí na veci písané v elektronickej podobe; tie sa dajú ľahko zmeniť. Ale staroveké dokumenty sa nedali meniť. Boli zapísané nezmazateľným atramentom na zvieracích kožiach. Boli tak nezmazateľné ako tetovanie.
Takže čo bolo v tej knihe zapísané? Spravodlivosť a súd sú základom Božieho trónu a knihy sú záznamom nášho života. Nič nie je vynechané. Boh je spravodlivý a vynáša súd nad všetkým, čo sme urobili. Ale máme na výber; môžeme žiť v kráľovstve súdu a spravodlivosti, alebo môžeme žiť v kráľovstve milosti a milosrdenstva. Keď kričíme “to nie je fér” a voláme po spravodlivosti, tak žijeme v kráľovstve spravodlivosti a súdu. Potom budeme prijímať súd a spravodlivosť za všetko zlé, čo sme urobili. Ak máme naopak životný štýl odpustenia, ak odpúšťame tým, ktorí nám rôznymi spôsobmi ublížili, potom si vyberáme milosť a milosrdenstvo. Ježiš spláca dlh, ktorý máme, a stránky v našej knihe, kde sú zapísané všetky naše hriechy, sú zotreté. Narozdiel od tetovania, tieto stránky Ježiš vymazal.
Takže sa nemáme čoho báť, ani ohnivého trónu, ani vlády Syna. Sme povolaní byť súčasťou rodiny, a Otec vyznáva, že my sme tiež jeho deti, ktoré miluje a v ktorých má zaľúbenie. To je úžasný, úžasný život. Vychutnajte si ho!
