Často veci počítam. Pamätám si, keď som ako dieťa sedela v kostole a počítala som okenné tabule, kostolné lavice, ľudí… Bolo to pre mňa rozptýlenie, aby som sa nenudila. Aj dnes stále počítam; hviezdy, okná, vzory, a veľa iných vecí. Niekde som čítala, že to môže byť spojené s psychologickou traumou a obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD), ale tú som nemala. Niekto to zas spája s “túlaním mysle” a možno to sedí. Niekedy to naozaj odvedie pozornosť od prítomného okamihu. Niektorí ľudia zas počítajú, aby necítili strach. Páči sa mi, že aj Otec počíta; stále mi to vyčarí úsmev na tvári. On nepotrebuje žiadne rozptýlenie, nebojí sa, a je úplne ukotvený v prítomnom okamihu, je predsa “Ja som”. To, že počíta, nám ukazuje, ako veľmi mu záleží na každom detaile nášho života – vie aj to, koľko vlasov máme na hlave.
Cieľom našej životnej cesty je, aby sme boli viac ako Ježiš. Sme jeho učeníkmi, učíme sa od neho, a naším cieľom je reprezentovať ho vo všetkom, čo hovoríme a čo robíme. Ale tak, ako aj On, aj my sa môžeme stretnúť s odporom. Keď jemu ľudia odporovali, kritizovali ho a zatracovali, potom nemusíme byť prekvapení, keď sa rovnaké veci budú diať aj nám. Ak sa nám budú stávať takéto veci, nemáme sa báť. V tomto svete môžeme mať ťažkosti, ale naša duša, ktorá je stvorená pre večnosť, bude v bezpečí.
Sme povolaní počúvať ten tichý hlas a hovoriť nahlas to, čo počujeme. Sme tiež povolaní hovoriť nahlas to, čo počujeme v tme a priniesť to na svetlo. Možno sú to sny a obrazy noci. Ale môžu to byť aj naše skryté svedectvá. Veľa oblastí je v našom živote skrytých, ale keď Kristus zažiari svojou láskou do našich životov, tieto temné miesta sú premenené. Príkladom pre mňa bolo, keď mi ukázal môj hnev, skrytý v temnote, z ktorého ma oslobodil. Teraz hovorím o tom, čo pre mňa urobil v mojich temných miestach, aby aj ostatní mohli prijať jeho lásku a slobodu. Iní môžu zas svedčiť o tom, ako ich oslobodil od falošných útech; veci, ktoré boli predtým ukryté v tme, sú teraz vynesené na svetlo a už viac nemajú nad nimi moc.
Ježiš trikrát hovorí: “Nebojte sa!” Raz hovorí, aby sme sa báli toho, ktorý má moc zničiť telo aj dušu v pekle. To je Boh. Takže máme sa báť Boha? Áno, máme sa ho báť v zmysle úcty, ale nie ako niekoho, pred kým máme mať strach. Keď sme prijali Ježiša ako nášho Pána a Spasiteľa, sme zachránení. To je už jednoducho uzavreté. Môžeme urobiť chyby aj hlúpe veci, ale našim spasením si môžeme byť istí. Hneď potom, ako Ježiš vyslovil tie slová, hovoril o vrabcoch a o vlasoch na našej hlave. Ak Otec vie a stará sa o všetky tieto detaily, potom môžeme naozaj odpočívať bezpečne v jeho láske a nemusíme sa báť. “Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.” Prvoradé posolstvo je, že sa nemáme báť. Môžeme dôverovať jeho dobrote a jeho láske k nám.
Ak cítiš strach, skús nejaký čas rozmýšľať a rozjímať o jeho láske, až kým príde pokoj.
