“Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale aby mal večný život”.
Toto je pravdepodobne najznámejší verš v písme, takže som považovala za výzvu písať o ňom. Premýšľala som o tom niekoľko dní a tu sú moje myšlienky.
Boh prejavil svoju lásku k nám. Otec prejavil svoju lásku dávaním; dal najvzácnejší dar, aký mohol dať, dal svojho Syna. Počula som ľudí pýtať sa, ako mohol milujúci Otec poslať svojho Syna na kríž, ale neverím, že Otec poslal svojho Syna. Slovo poslať mi napovedá, že Ježišovi bolo povedané, aby išiel, tak išiel. Ježiš sa však rozhodol prísť na tento svet ako zraniteľné dieťa, žiť tak, ako žijeme my, prežívať život tak, ako ho prežívame my, a nakoniec zomrieť na kríži. Všetko preto, aby sme mohli mať večný život, byť zjednotení s Otcom a adoptovaní do jeho rodiny. Ježiš si vybral kríž. Nechcel ísť na kríž. Vidíme jeho agóniu v Getsemanskej záhrade, keď sa pýtal, či existuje iná cesta, ale neexistovala. Na splnenie zákona, o ktorý ľudia žiadali, bola potrebná bezhriešna obeť. Ježiš prejavil svoju lásku poslušnosťou až na smrť.
Ďalším aspektom Božej lásky je “žiadne odsúdenie”. Jeho láska nevedie žiadne záznamy o krivdách. Neexistuje: “Ach nie, urobil som to znova!” Jeho odpoveď by bola: “Čo myslíte tým “znova”?” Sme súdení a uznaní vinnými, ale Ježiš zaplatil trest, aby sme mohli byť slobodní. Takže keď zakúsime vinu, môžeme sa obrátiť na Otca, porozprávať sa s ním o situácii, prijať jeho odpustenie, odpustiť sebe samým a prijať jeho milosť. Namiesto toho, aby sme žili pod vinou a jej odsúdením, sme slobodní. Boh neodsudzuje, ale čítame, že tí, ktorí v neho neveria, sú už odsúdení. Každý človek má na výber, či bude veriť alebo nie. Tí, ktorí veria, nebudú odsúdení, dostanú večný život a právo byť Otcovými deťmi. Je to, akoby títo ľudia stáli tvárou v tvár Ježišovi, hľadeli na neho a kráčali v jeho svetle. Ale tí, ktorí neveria, odchádzajú od Ježiša. Obrátili sa mu chrbtom. On je svetlo sveta, stále žiariace, ale pretože sú chrbtom k nemu, ich vlastný tieň spôsobuje, že kráčajú v tme. Je to táto nevera a temnota, ktorá umožňuje žalobcovi obviniť ich a oni žijú s jeho odsúdením. V temnote niet milosti ani milosrdenstva, iba odsúdenie. Ak teda žijete s odsúdením, uvedomte si, že to nie je Boh, kto vás odsudzuje, ale Zlý, kto vás chce za každých okolností oddeliť od Otcovej lásky a požehnania. Vráťte sa späť k Ježišovi a jeho svetlo a láska prinesú slobodu.
Vidíme Božiu lásku prejavenú dávaním a poslušnosťou. Môžeme kráčať v ich šľapajach tým, že prijmeme ich lásku a rozdáme ju druhým. “Milujeme, pretože on prvý miloval nás”, takže najprv musíme túto lásku prijať, potom ju môžeme rozdávať. Poslušnosť potom pramení z lásky, pretože Ježiš povedal: “Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.” A jeho prikázaním je milovať Boha, milovať sa navzájom a milovať samých seba. A dobrou správou je, že o nič z toho sa nemusíme sami usilovať, je to prirodzený dôsledok toho, že dovolíme Bohu, aby zmenil naše srdcia, aby boli viac podobné tomu jeho.
