Mnoho ľudí počulo o svätom Františkovi. Možno je viac v súlade s moderným myslením, ako si myslíme. Žil dlho predtým, ako niekto počul o klimatických zmenách alebo skleníkových plynoch alebo o vyhynutí zvierat. Bol však nadšený hodnotou všetkých tvorov a prírodného prostredia. Založil františkánov, ale boli kláštorným rádom iba pre mužov. A tak svätá Klára, ktorú si dnes pripomíname, založila františkánsky rád pre ženy. Napísala tiež pravidlá, ktorými by sa mal rád riadiť. Toto boli prvé kláštorné pravidlá, o ktorých bolo známe, že ich napísala žena. Bratia františkáni cestovali po krajine, kázali a vyučovali. Ženy nemohli nasledovať tento príklad, pretože by to pre nich nebolo bezpečné. Takže rád svätej Kláry bol uzavretý. Samotná svätá Klára vytrvalo odmietala opustiť svoj kláštor, keď sa ju jej rodina pokúsila vziať preč. V tomto príbehu je dôležité ponaučenie. Pre rôznych ľudí môžu existovať rôzne duchovné úlohy a všetky sú potrebné. Niektorí museli cestovať po krajine, kázať a učiť. A tiež bolo potrebné, aby iní žili životom modlitby. Dve rôzne skupiny ľudí s rôznym srdcom a povolaním, ale obe zásadné pre Božie kráľovstvo. Táto perspektíva je dokonalým duchovným riešením problému žiarlivosti.
V čítaní z knihy Deuteronómium vidíme tento princíp popísaný v živote Mojžiša a Jozueho. Bolo potrebné, aby niekto hovoril s Bohom tvárou v tvár. Toto bol, samozrejme, Mojžiš. Mojžiš zasvätil svoj život (potom, čo ho Boh povolal z horiaceho kríka) svojmu vzťahu s Bohom. Bol jediným zo všetkých Hebrejov, ktorý mal taký osobný vzťah s Bohom. Sestry svätej Kláry teda idú v Mojžišových stopách. Tiež bolo nevyhnutné, aby niekto putoval po zasľúbenej zemi a zaujal ju pre Boha; to bol Jozue. Stal sa takým mocným bojovníkom, pretože svojmu poslaniu zasvätil život. Františkánski bratia idú po stopách Jozueho.
Každé dôležité duchovné úsilie si vyžaduje dve oddelené úlohy. Je to tak, že niektorí ľudia, ako Vicki a ja, cestujeme a kážeme a vyučujeme, kdekoľvek nám to miestny biskup dovolí. Iní nás podporujú v modlitbe, orodujú za nás a udržiavajú v duchovnej službe zdravú atmosféru.
Táto perspektíva tiež pomáha vysvetliť učenie v dnešnom evanjeliu. Niektorí ľudia majú za úlohu riadiť komunitu. Niekedy sa vedenie musí uchýliť k disciplíne (ako to vidno v dnešnom čítaní). Ale odpustenie je väčšinou lepšou cestou (ako je to vysvetlené inde v Matúšovi 18). Ale bez ohľadu na to, ktorou cestou to ide, musí sa o duchovnú atmosféru nad úlohou starať niekto iný. Čokoľvek zviažu na zemi (modlitbou), je zviazané v nebi a čokoľvek, čo uvoľnia na zemi, bude uvoľnené v nebi. A kedykoľvek sa dvaja alebo traja z nich na niečom dohodnú v modlitbe, Ježiš bude s nimi. To znamená, že ich bude počuť a pomôže im.
Ak vás srdce volá k modlitbe, urobte to prosím. Ale ak vás srdce volá k praktickým činnostiam, potom je naozaj dobrý nápad postarať sa o to, aby sa pri vašom úsilí staral o duchovnú atmosféru niekto iný. Ježiš samozrejme zvládol obe úlohy, a tak aj niektorí ďalší. Ale väčšina z nás má najväčší úspech, keď sa sústredí na jednu úlohu s pomocou priaznivcov, ktorí uprednostňujú druhú. Venuj pár minút úvahe o týchto princípoch. Možno budeš chcieť požiadať Ducha Svätého, aby ťa viedol, alebo ti odhalil smer, ktorým ťa volá tvoje srdce.
