Počas dnešnej prechádzky som premýšľal o podstate duchovného rozvoja. Čítanie z knihy Exodus, ktoré opisuje duchovný vývoj Hebrejov vyvedených z Egypta ma zasiahlo. Preto by som vám chcel ponúknuť svoje myšlienky v nádeji, že v tom nájdete nejaký podnet aj vy.
Zoberme si batoľa. Takéto malé dieťa je úplne riadené svojimi rodičmi. Mama a ocko rozhodnú, kedy pôjde spať, čo bude jesť, čo si oblečie a čo bude každý deň robiť. Nie je to vzťah rovnakej moci, ale vzťah vedenia a poslušnosti, pričom dôsledkom neposlušnosti je trest. Zdá sa mi, že Egypťania zaobchádzali s Hebrejmi podobným spôsobom. Hebreji chceli slobodu, ale keď ju dostali, nemali zrelosť na to, aby sa dobre rozhodli. Prešli od otroctva cez slobodu k zlyhaniu. Jedným z takýchto zlyhaní bolo vytvorenie zlatého teľaťa, ďalším bolo jeho uctievanie. V dôsledku svojich zlyhaní dostali Zákon. Vyžadovala sa poslušnosť Zákonu a každé zlyhanie malo za následok odmietnutie, bolesť alebo smrť. Toto je duchovný vývoj v Starej zmluve. Tí, ktorí sú zrelí, sú úplne poslušní Zákonu, zatiaľ čo nezrelí sú neposlušní a sú potrestaní. Výsledkom toho je poriadok prostredníctvom spravodlivosti. Spravodlivosť nemá za cieľ byť milujúca, pokojná alebo šťastná. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa ľudia dobre rozhodovali, či chcú, alebo nie. Sloboda je stratená.
Tí v Novej zmluve tiež idú od otroctva cez slobodu k zlyhaniu, ale potom sa duchovný rozvoj uberá iným smerom. Po zlyhaní prichádza namiesto spravodlivosti odpustenie. A po odpustení prichádza láska, radosť a pokoj. Akonáhle vládne Láska, potom robia ľudia so svojou slobodou oveľa lepšie rozhodnutia.
Keď sa vrátime k úryvku z knihy Exodus, zistíme, že Mojžiš myslí a koná, akoby bol v Novej zmluve s Bohom. Áno, ľudia urobili zlé rozhodnutia a veľmi zhrešili. Spravodlivosť by bola vykonaná, keby ich Boh zničil a Boh naozaj o ich zabití s Mojžišom diskutoval. Hrozba však bola podmienená; vyžadovala si, aby Mojžiš stál bokom. Ale Mojžiš nestál bokom, aj keď mu bola sľúbená nádherná budúcnosť. Namiesto toho prosil Boha o miernosť, aby nezničil Hebrejov. Mojžiš nemyslel na seba; miloval Hebrejov a staral sa o Božiu povesť, takže sa prihováral za Hebrejov.
A čo vy a ja? Ako malé deti sme boli všetci vystavení nútenej poslušnosti. Všetci sme túžili po slobode, ale keď sme vyrastali robili sme zlé, sebecké rozhodnutia. Pred našu lásku k Bohu sme postavili peniaze, moc, úspech, sexuálnu slobodu apod. Ale namiesto Mojžiša sme mali Ježiša, aby za nás prosil. Bez Ježiša by sme všetci zomreli, čo by bola spravodlivosť. Keď máme vieru a je nám odpustené, potom zažívame lásku, radosť a pokoj.
Boh Otec nás chce posunúť od duchovnej nezrelosti k zrelosti. Ak sme otrokmi poslušnosti, oslobodzuje nás. Ak využijeme túto slobodu na robenie zlých rozhodnutí, potom nás Otec nechá zlyhať. Ježiš už zaplatil trest, ktorý vyžaduje spravodlivosť; je nám odpustené. Keď zakúšame Božiu lásku, milujeme ho na oplátku, odpúšťame a milujeme viac seba a máme súcit s blížnym, je to dobré ovocie z dobrého stromu. Napriek tomu stále môžeme skĺznuť späť do starozákonných spôsobov, napríklad keď požadujeme spravodlivosť alebo odmietame dať alebo prijať odpustenie. Preto je naozaj dôležité, aby sme si boli vedomí našich starozmluvných ciest, činili pokánie a prosili Ježiša, aby sa za nás prihováral. Potom môže byť obnovená láska, pokoj a radosť.
Poslušnosť Zákona znamenala, že Hebreji mali život. Odpustenie Ježiša znamená, že máme nielen život, ale aj život v hojnosti a vo večnosti.
Čítame, že Mojžiš stál medzi ľuďmi a Bohom a prosil Pána v mene izraelského ľudu. Pán vypočul jeho modlitbu a situácia sa zmenila. V 1. liste Timotejovi 2,1 sme povzbudzovaní, “aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí”. Mojžiš to urobil pre Izraelitov a aj my môžeme urobiť to isté.
Nedávno nastala v našej rodine situácia, keď som sa cítila odmietnutá a vylúčená z dôležitej rodinnej udalosti. Bola som dosť zranená a prehrávala som si v mysli znova a znova, čo sa stalo. Vedela som, že ak sa porozprávam s daným človekom, moja bolesť vybuble a výsledok nebude dobrý, a vzťah sa poškodí ešte viac. Tak som požiadala o pomoc Otca. Po prvé, uvedomila som si, že ten človek sa správa ako sirota. To situáciu uvoľnilo, ale nevyriešilo. Potom som si spomenula na udalosť spred viac ako 10 rokov, keď som sa cítila odmietnutá a vylúčená. Keď som sa pozrela na tieto dve udalosti, videla som spoločný vzorec. To si vyžadovalo, aby som odpustila inej osobe. Do dvoch dní od toho prišlo pozvanie na dôležitú rodinnú udalosť! Keď som sa o tom rozprávala so svojou duchovnou sprievodkyňou, povzbudila ma, aby som trávila čas vďakyvzdaním. A keďže toto bolo miesto víťazstva v mojom živote, použila som to ako základ pre orodovanie za ľudí a situácie, v ktorých rozbité vzťahy potrebovali uzdravenie. Nikdy predtým mi nenapadlo to robiť.
Zdá sa vám prihováranie náročné? Je to jednoducho rozhovor s Bohom o našich potrebách a potrebách druhých. Je to niečo, v čom môžeme rásť. Pred rokmi som sa modlila zriedka, okrem prípadov, keď som bola zúfalá a určite nie pred inými ľuďmi. Boli sme súčasťou domácej skupiny a požiadali ma, aby som viedla biblické štúdium. Bola som rada, že som to mohla urobiť, pokiaľ som sa nemusela modliť. Som veľmi vďačná vedúcemu skupiny, ktorý sa bez akéhokoľvek rozruchu alebo zahanbenia modlil. Odvtedy sa frekvencia mojich modlitieb zvýšila, najmä odkedy som sa stala katolíčkou a prijala som meno Monika ako svoje birmovné meno. Som prekvapená prínosom, ktorý to malo. Monika bola matkou svätého Augustína a veľkou ženou modlitby.
Možno aj vy môžete kráčať v Monikiných a Mojžišových šľapajach. Je nejaká situácia, kedy ste zažili slobodu? Mohli by ste sa porozprávať s Otcom, ďakovať a prosiť o rovnakú slobodu pre ostatných?
