Boh hovorí, vyzuj si topánky, pretože miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. Keď sme na Slovensku a navštívime niekoho dom, vyzujeme sa, keď vojdeme. Páči sa mi tento zvyk; nie je to britské, ale páči sa mi to. Vyzutie topánok mi hovorí, že som vítaná, že mám svoje miesto a že sem patrím. Mojžiš bol tak dlho bez domova; narodil sa ako Žid, vychovaný ako knieža v Egypte, utečenec v Midjáne a pastier na púšti. Je prekvapujúce, že sa pýta „Kto som?“ Nevedel, kto bol, ale Boh áno. Bol vybraný, povolaný, cenený a vítaný v Božej prítomnosti. Bol Božím dieťaťom a najdôležitejšie pre neho bolo, že Boh mal byť s ním.

Máme rovnaké privilégiá ako Mojžiš, alebo ešte lepšie. Boh nehovorí „Budem s tebou“. Hovorí: „Som s tebou.“ Alebo dokonca: „Vždy som s tebou“, pretože nás nikdy neopúšťa. Viem to vo svojej hlave a pomaly sa to stáva skutočnosťou v mojom srdci. Každá ťažká situácia, ktorá mi spôsobuje starosti, je pre mňa príležitosťou, aby som bola v pokoji a aby som vedela, že on je Boh, a aby som odpočívala v jeho prítomnosti. Môžem si dokonca vyzuť topánky, chvíľu sa stíšiť a uvedomiť si, že stojím na svätej zemi.

Možno nabudúce, keď si vyzujete topánky, môžete si chvíľu uvedomovať prítomnosť Boha; stojíte na svätej zemi v jeho prítomnosti.