Ježiš však spochybňuje naše pohnútky. Nie je dôležité to, čo robíme, ale srdce, s ktorým to robíme. Nie „čo“, ale „prečo“. Keď som prvýkrát začala túto cestu, nebola som si vedomá dôležitosti srdca, ale potom som si ho začala uvedomovať. Spočiatku som rozpoznala tvrdosť a chlad. Chvíľami bolo tvrdé ako betón, inokedy studené ako ľad. Preto som požiadala Ježiša, aby zmenil moje srdce. V Ezechielovi je sľub, že dostaneme nové srdce, srdce z mäsa namiesto z kameňa (Ezechiel 36,26). Mám rada okamžité výsledky, ale toto je cesta a každá situácia je príležitosťou, aby som pochopila stav svojho srdca. Vidím, či robím všetko, čo robím, pretože by som to mala robiť, alebo to robím, aby som získala uznanie, potešila ľudí alebo dostala pochvalu. Ježiš mi hovorí, že to sú nesprávne motívy; čokoľvek robím, by malo plynúť zo srdca lásky.

Keď Ježiš požiadal ľudí, aby preskúmali motívy svojho srdca, vybral si darovanie, pôst a modlitbu. Možno je jednoduchšie položiť si otázku „Prečo chodíte do kostola?“ Je to preto, že by ste mali? Alebo veríte, že ak nepôjdete, stanú sa zlé veci? Alebo idete preto, lebo to kňaz alebo niekto iný očakáva? Alebo idete preto, lebo chcete byť s Ježišom a stretnúť ho v Eucharistii? Ježiš sa chce s vami stretnúť, preto by som vás povzbudila, aby ste išli z tohto dôvodu. Nielen cirkev môže klásť otázky; na každú situáciu v živote sa dá pozerať a skúmať motívy. V Liste Korinťanom je prísľub spojený so zmenou srdca. Ak veľkoryso dávate, z veľkorysého srdca, potom nasledujú bohaté požehnania. Dávajte zo štedrosti srdca a nie z náboženských povinností alebo z iného dôvodu „mal by som“. Modlím sa, aby pri tom vaša láska rástla nad mieru a priniesla vám bohatý duchovný vhľad do všetkého (Filipanom 1, 9).