Dnes čítame prvý zo siedmich Ježišových výrokov “Ja SOM”. “Ja SOM” znamená, že Ježiš je Boh, pričom každé vyhlásenie JA SOM nám hovorí niečo dôležité o Božej prirodzenosti. Dnes čítame: “Ja som chlieb života”. Chlieb bol v tých dňoch základnou potravinou, nevyhnutnou pre život a jedol ju každý. Ježiš teda v podstate hovorí, že uspokojí a podporí život každého.
Ktokoľvek k nemu príde, nebude nikdy hladovať a kto v neho verí, nebude nikdy žízniť. Už ste niekedy boli naozaj hladní alebo naozaj smädní? Pamätám si, keď som mala asi 11 rokov, keď som s bratom liezla na horu. Prosila som o to už dlho, ale predtým ma pokladali za príliš malú. Potom prišiel veľký deň. Môj brat ma vzal na jednu z náročných túr do kopca v Lake District. Bola som veľmi nadšená a tak sme šli. Bol horúci slnečný deň, ale nevzali sme si so sebou žiadnu vodu. Takže keď sme sa vracali, bola som nesmierne smädná. Jediné, na čo som mohla myslieť, bolo napiť sa. A môj brat ma nenechal piť z neďalekého potoka pre prípad, že by bol znečistený. Takže môj smäd zosilnel. Pol litra či liter pomarančového džúsu pomohli môjmu smädu, ale dodnes si so sebou beriem vodu vždy, keď ideme na prechádzku. Fyzický hlad a fyzický smäd sa vracajú, ale Ježiš ponúka, že nás nasýti svojou vodou a chlebom; duchovnou výživou, ktorá potrvá večne.
Všetko, čo musíme urobiť, aby sme žili, je prísť k nemu a veriť v neho. Mnohí videli Ježiša a boli fyzicky nasýtení chlebom a rybami, ale dostali len fyzickú výživu. Tak sa vrátili pre ďalšiu potravu. Videli a prijali fyzický pokrm od Ježiša. Nedostali duchovný pokrm, pretože v neho neverili ako v Božieho Syna. Keď rozpoznáme, kto je Ježiš a uveríme v neho, dostaneme večný život. Je to také jednoduché.
Sme darom od Otca Ježišovi. Môžeme sa cítiť nehodní, ale v skutočnosti sme veľmi výnimoční. Ako sa cítite, keď si uvedomíte, že Otec vás dáva Ježišovi ako dar? Ježiš nás prijíma a neodmietne nikoho, kto k nemu príde. Bez ohľadu na to, akí nehodní alebo hriešni sa cítime, sme prijatí a milovaní. Pripravuje pred nami stôl, dokonca aj v prítomnosti našich nepriateľov (Žalm 23,5a). A “toho kto prichádza k nemu, neodoženie”. Pred nejakým časom som bola pozvaná, aby som sa zúčastnila prijímania chleba a vína. Stôl bol prestretý a pre všetkých bolo otvorené pozvanie hľadieť na Ježiša, uveriť, prísť k stolu a vziať si chlieb a víno. Cítila som sa tak nehodná, že som nebola schopná ísť dopredu. Všetci ostatní išli dopredu a potom išli na obed. A zostala som sama so svojím Spasiteľom. Pozvanie prísť čakalo na odpoveď. Nakoniec som sa plazila, aby som sa s ním stretla, dotkla sa jeho rúcha (v mojej fantázii) a bola schopná od neho prijímať. Čaká na každého z nás, aby sme k nemu prišli. Neodvráti sa od nás. Možno by ste si mohli predstaviť túto scénu alebo dokonca prestrieť stôl pre seba, akoby od Ježiša, a potom si predstaviť, že by ste ho prijali v chlebe.
