V tomto príbehu si všetci občania dvoch miest vybrali za kráľa Abimelecha. Boh nebol s nimi. Mysleli si, že kráľ sa o nich postará, ochráni ich a dá im národnú identitu. Inými slovami, vybrali si ho, pretože si mysleli, že im to prospeje. Ľudské voľby majú spravidla sebecké korene. Potom Joatam, jeden zo sudcov Izraela, povedal podobenstvo, aby vysvetlil, aké hlúpe sú také ľudské voľby. Takíto králi sa ničoho nevzdávajú, iba berú viac a ľudia sú na tom horšie ako predtým. Existuje však kráľ, ktorý by ich požehnal a chránil, keby si ho len vybrali.

Lesné stromy (ľudia) požiadali olivovník (konkrétnu osobu), aby nad nimi vládol, pretože bol bohatý na olej. Ale olivovník by sa pre nich ničoho nevzdal. Nemá zmysel mať požehnania od Boha, ak nie ste ochotní ich použiť v prospech ostatných. Potom požiadali figovník, ktorý bol bohatý na ovocie, ale ani on by sa pre nich ničoho nevzdal. Potom požiadali vinič, ktorý bol bohatý na víno, ale on podobne odmietol, že by sa pre nich niečoho vzdal. Nakoniec sa pýtali rakytníka, ktorý rastie energicky, ale nemá olej, má slabé ovocie a nemá víno (symboly duchovnej priazne). Ale to, čo mal, bol ochotný použiť v prospech ostatných. Ako strom môže poskytovať tieň pred slnkom a ako palivo energicky horí. Čo je najdôležitejšie, rakytník (človek s relatívne malým požehnaním od Boha) bol ochotný slúžiť ostatným stromom (ľuďom). A s touto osobou ako kráľom by sa im nikto nedokázal postaviť, dokonca ani silné libanonské cédre (mocní ľudskí nepriatelia). Buď môžeme byť ticho a odpočívať v tieni Pána. Alebo ohňom, ktorý produkuje (Duch Svätý), dokážeme poraziť aj tých najväčších nepriateľov. Niektorí sú povolaní k životu v modlitbe, iní ku kresťanskému konaniu. Ale nech už sme povolaní k čomukoľvek, bez Božej prítomnosti nemôžeme nič dosiahnuť. Niektorí majú veľa ovocia ducha, iní málo. Ale iba tí, ktorí sú ochotní slúžiť druhým s čímkoľvek, čo majú, sú tí, ktorí budujú nebeské kráľovstvo.