Existuje príslovie, ktoré bolo dobre známe pred tým, ako sa dalo geneticky testovať otcovstvo. Bolo to “Materstvo je fakt; Otcovstvo je vecou názoru.” Niekedy majú sekulárne frázy v sebe duchovnú pravdu; ale žiadna z nich viac ako táto. Úryvok z Písima ukazuje, ako sa Ježiš snaží priniesť svojim poslucháčom novú perspektívu. Boli Židia, ktorí verili v Ježiša. Dnes by sme ich nazvali mesiánskymi Židmi. Preto každý z nich musel zosúladiť svoje židovské tradície a písma s Ježišom. Zdalo sa, že so Zákonom nesúhlasí, ale povedal, že neprišiel Zákon zrušiť. Tu je dialóg, v ktorom sa títo židovskí veriaci snažili pochopiť Ježišovu perspektívu.

Židia mali fyzickú perspektívu, zatiaľ čo Ježiš mal duchovnú. Z fyzického hľadiska sme synmi a dcérami našich predkov. Židia boli synovia a dcéry Abraháma a považovali sa za jeho dedičov. Genetické dedičstvo je fakt. Genetický test môže zistiť, ako úzko ste prepojení s akoukoľvek historickou postavou. Ale dedičstvo je ilúzia. Dovoľte mi to vysvetliť. Každý má polovicu génov svojej matky a polovicu génov svojho otca. Po ďalšej generácii má vnúča štvrtinu génov svojho starého otca. Po ďalšej generácii, osminu a tak ďalej. Po sto generáciách sotva nejaké, ak vôbec nejaké, gény pochádzali od Abraháma. Takže nikto z nich nemohol skutočne tvrdiť, že je jeho dieťaťom z genetických dôvodov. Deti majú 50% rodičovských génov. Po sto generáciách len malú časť jedného percenta, alebo žiadnu. Všetko závisí od toho, ktoré gény dieťa dostane od ktorého rodiča.

Ježiš je pravda, takže má oveľa spoľahlivejšiu perspektívu. Vidí duchovné dedičstvo. A z Ježišovho pohľadu je v tom zapojená len jedna generácia. Ježiš sám bol duchovne vzdialený od Boha iba jednou generáciou. A každý, kto verí v Ježiša, je tiež vzdialený len jednou generáciou. Je to preto, že každý jednotlivec prijíma Ducha Svätého priamo od Boha. Takže z Ježišovej perspektívy sú ľudia Božími deťmi, ak prijímajú Ducha Svätého skrze vieru v neho. A dôkazom, že majú tohto Ducha Svätého je, že v Bohu vidia svojho otca, pretože to je to, čo Duch Svätý učí každého, kto chce počúvať.

Problém, ktorému Ježiš čelil a ktorý sa snažil prekonať, bol tento. Židia v neho verili, ale nechápali rozdiel medzi fyzickým a duchovným dedičstvom. Nemohli vidieť, že najdôležitejšie dedičstvo je duchovné. A tak Ježiš provokoval ich myslenie, pretože ich miloval a chcel, aby boli jeho bratmi a sestrami, nielen cudzincami, ktorí s ním v niektorých veciach súhlasili.

Ježiš povedal, že pravda ich oslobodí. Myslel tým, že budú oslobodení od obmedzení čisto fyzickej perspektívy. Protestovali, že sú slobodní, pretože sú deťmi Abraháma. Ale ako boli oslobodení, keď ich Rimania ovládali, a ako boli deťmi Abraháma, keď im nedal takmer žiadne zo svojich génov, ak vôbec. Ježiš vysvetlil, že každý, kto zhrešil, bol otrokom (vo svojom srdci nasledoval pravidlá, ktoré ho nútili správať sa týmto spôsobom), ale syn alebo dcéra Božia sú slobodní, pretože sa môžu rozhodnúť nechať sa viesť Duchom Svätým. Takéto Božie deti majú duchovné dedičstvo od svojho Otca v nebi, ktoré ich môže oslobodiť z otroctva ich vlastných pravidiel.

Ježiš povedal, že on nasledoval iba svojho Otca a oni nasledovali svojho otca. Ak by bol Abrahám ich otcom, urobili by to, čo urobil Abrahám. Abrahám nechcel zabiť vlastnú rodinu. Ale Židia chceli zabiť Ježiša, pretože nemohli pochopiť, že je to ich duchovný brat. Potom tvrdili, že Boh je ich otcom. Ale Ježiš vysvetlil, že oni nechcú robiť ani to, čo robí Boh. Takže nemohli byť ani jeho duchovnými deťmi.

Kto bol teda ich otcom? Ježiš nám to nehovorí, ale nech to bol ktokoľvek, chce Ježiša zabiť. A duchovne povedané, ten, kto chcel zabiť Ježiša, bol Satan. Židia však stále nemohli myslieť duchovne. Mysliac si, že Ježiš ich nazýva nemanželskými deťmi Abraháma, teda deťmi skrze Hagar, povedali: “Nie sme deti prostitúcie, nenarodili sme sa zo smilstva.”

Je tu jeden zaujímavý bod. Verili v Ježiša, ale nenasledovali ho. Vedeli o ňom, ale nechceli sa stať takými ako on. Namiesto toho sa s ním hádali. Tak ako všetky argumenty, aj toto bola strata času. Tento argument je však dobrým ponaučením pre nás všetkých. Praktická viera v Ježiša bude časom sprevádzaná duchovnou premenou. Každý, kto je Božím dieťaťom, miluje Boha a v dôsledku toho chce plniť jeho vôľu, a nie svoju vlastnú.